Cesta na východ

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka osobný opis Le Corbusierových ciest po východnej Európe až do Istanbulu, pričom sa zameriava na jeho pozorovania ľudovej architektúry a kultúrnych artefaktov. Je dobre prijímaná pre svoje pôvabné kresby a výzvu pre začínajúcich architektov, ale niektorí čitatelia ju považujú za nedostatočne zameranú na titulnú tému.

Fascinujúce osobné svedectvo, pôvabné drobné kresby, príťažlivé pre mladých architektov a tých, ktorí radi cestujú.

Príliš veľa textu v porovnaní s kresbami, nedostatočne napĺňa prísľub zamerania na východnú architektúru, viac sa zameriava na islamskú architektúru.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Journey to the East

Obsah knihy:

Po mnohých rokoch opäť k dispozícii legendárny cestovný denník, ktorý si viedol mladý Le Corbusier počas svojej cesty po Balkáne v roku 1911.

Toto je legendárny cestovný denník, ktorý si viedol dvadsaťštyriročný Charles- douard Jeanneret (Le Corbusier) počas svojej formujúcej cesty po južnej, strednej a východnej Európe v roku 1911. V záplave veľmi osobných dojmov a vizuálnych zápisov zaznamenáva jeho prvý kontakt s ľudovou architektúrou, ktorá ho bude zamestnávať po zvyšok života, a prvý pohľad na pamiatky, ktoré najviac obdivoval: komplexy mešít, Akropolu a Parthenón. Samotný Le Corbusier počas svojho života vydanie tejto knihy potláčal; po jeho smrti bol text vydaný ako "nefalšovaná posledná spoveď.".

Cesta na východ sa dá čítať ako bildungsromán mladého autora, ktorý sa neskôr stal jedným z najväčších architektov dvadsiateho storočia. Je to do veľkej miery príbeh o prebudení a objaviteľskej ceste, ktorý zaznamenáva sedemmesačnú cestu Le Corbusiera z Berlína cez Viedeň, Budapešť, Bukurešť, Istanbul, Atény, Neapol a Rím a ďalšie miesta. Le Corbusier považoval túto cestu za najvýznamnejšiu vo svojom živote; nutkanie, ktoré pociťoval pri zaznamenávaní obrazov a dojmov, vytvorilo prax, v ktorej pokračoval až do konca svojej kariéry. Nasledujúcich päť desaťročí plnil zápisníky nápadmi a náčrtmi; nikdy neprestal čerpať inšpiráciu zo spomienok na svoj prvý kontakt s Východom, takže tento zväzok je rovnako historickým dokumentom ako osobnou spoveďou a denníkom. Vysoko cenený preklad Ivana Zakniča vyšiel prvýkrát vo vydavateľstve The MIT Press v roku 1987, ale dlhé roky bol nedostupný.