Hodnotenie:
Kniha „Cesta k tureckej prítomnosti v Anatólii“ poskytuje podrobný prehľad bojov medzi byzantskými a seldžuckými vojskami, pričom sa zameriava najmä na bitku pri Manzikerte. Hoci ponúka prehľadné rozprávanie a účinné opisy bitiek, bola kritizovaná za nedostatok hĺbky a analytického obsahu, ako aj za niekedy nejednotnú štruktúru. Čitatelia oceňujú mapy a taktické detaily, ale vyjadrujú túžbu po prepojenejšom a komplexnejšom historickom kontexte.
Výhody:⬤ Jasné a dobre spracované opisy bitiek
⬤ informatívne mapy a schémy
⬤ dobrý úvodný prehľad byzantského a islamského vojenstva
⬤ pútavý štýl písania
⬤ vhodný pre amatérskych historikov
⬤ poskytuje vizuálny kontext podobný dokumentárnym filmom.
⬤ Chýba hĺbka a analytický obsah
⬤ niekedy nesúrodá štruktúra
⬤ môže sa zdať úzko zameraná na vojenský konflikt na úkor širších historických súvislostí
⬤ niektoré bitky sú opísané prehnane bez dostatočného prepojenia s hlavnou témou
⬤ následky Manzikertu sú nedostatočne preskúmané.
(na základe 23 čitateľských recenzií)
Road to Manzikert: Byzantine and Islamic Warfare, 527-1071
Užitočný prehľad politicko-vojenských vzťahov medzi Byzanciou a islamským svetom (arabským a potom seldžuckým tureckým) od 6. storočia.
V auguste 1071 viedol byzantský cisár Romanus IV Diogenéz silnú armádu v snahe odraziť seldžucké turecké nájazdy do anatólskeho srdca ríše. Romanus, ktorého premohol turecký sultán Alp Arslan, bol nútený vzdať sa boja len s polovicou svojich vojsk pri Manzikerte. Na konci toho osudného dňa bola veľká časť byzantskej armády mŕtva, zvyšok sa rozutekal a samotný cisár sa stal zajatcom.
Výsledkom bolo, že anatólske srdce bolo vytrhnuté z ríše a tá bola kriticky oslabená, zatiaľ čo turecká moc rýchlo expandovala, čo nakoniec viedlo k byzantským prosbám o pomoc zo západnej Európy, a tým k podnetu na prvú križiacku výpravu. V tejto knihe je bitka zasadená do kontextu vojenských dejín Byzantskej ríše a islamského sveta (arabského a seldžuckého tureckého) až po rozhodujúce stretnutie pri Manzikerte v roku 1071 s osobitným dôrazom na vznik, priebeh a výsledok tejto bitky.
Analyzuje sa zloženie, zbrane a taktika veľmi odlišných súperiacich armád. Záverečná kapitola je venovaná posúdeniu vplyvu Manzikertu na strategické postavenie Byzantskej ríše v Anatólii a úlohe bitky ako causus belli pre križiacke výpravy.
Prehľadný text podporujú desiatky máp a diagramov bitky.