Československo a Juhoslávia: História a odkaz multietnických národov, ktoré sa po studenej vojne rozdelili

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 13 hlasoch.

Pôvodný názov:

Czechoslovakia and Yugoslavia: The History and Legacy of the Multiethnic Nations that Split Apart after the Cold War

Obsah knihy:

*Vrátane obrázkov.

*Obsahuje bibliografiu pre ďalšie čítanie.

Na Nový rok 1993 sa Československo rozpadlo na dva samostatné štáty, Českú republiku a Slovensko. Skončil sa tak jeden z výtvorov, ktorý priniesla Versaillská zmluva po prvej svetovej vojne, a Československo ako krajina, ktorá existovala necelých 75 rokov, strávilo väčšinu času pod tyraniou fašizmu alebo komunizmu.

Samozrejme, počiatky krajiny siahajú oveľa ďalej ako do roku 1910 a boli zložité a spletité. Samotná geografia strednej Európy spôsobila, že toto územie bolo v priebehu dejín mnohokrát dobyté a okupované a po väčšinu modernej éry patrilo toto územie oveľa väčším ríšam vrátane Svätej ríše rímskej, Rakúskej ríše Habsburgovcov a napokon Rakúsko-Uhorska. Napriek tomu väčšinu obyvateľov územia tvorili dve odlišné etniká: Česi, prevažne v Čechách a na Morave, a Slováci na Slovensku. Oba národy mali svoje vlastné jazyky založené na slovanskom základe, ale ich jazyky boli dostatočne podobné na to, aby boli vzájomne zrozumiteľné.

Rozdelenie Československa bolo väčšinou pokojné, čo je v ostrom kontraste s rozdelením Juhoslávie, ktorá bola pravdepodobne jedným z najneobvyklejších geopolitických výtvorov 20. storočia. Juhoslovanský štát nikdy v historickom zmysle neexistoval a väzby, ktoré spájali jeho jednotlivé národy, boli prinajlepšom slabé. Hoci nominálne boli všetci "Slovania", krajina bola zmesou jazykov, abecied, kultúr, náboženstiev a tradícií, čo zabezpečilo, že jej krátka existencia bola plná rozkolov, konfliktov a šokujúceho násilia. V istom zmysle je trochu prekvapujúce, že vydržala tak dlho, ako vydržala.

Po prvej svetovej vojne, keď sa zmenili politické hranice Európy a Blízkeho východu, vzniklo Juhoslovanské kráľovstvo, pôvodne známe ako Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, na čele ktorého stál monarcha. "Prvá" Juhoslávia, potvrdená na Versailleskej konferencii v roku 1919, bola mimoriadne krehkým podnikom a medzi väčšinovými Srbmi a ostatnými juhoslovanskými národnosťami, najmä Chorvátmi, existovalo takmer neustále napätie. V dôsledku toho bolo kráľovstvo krajinou politických atentátov, podzemných teroristických organizácií a etnickej nevraživosti. V roku 1929 kráľ Alexander I. pozastavil demokraciu a vládol ako diktátor až do svojho zavraždenia v roku 1934.

Juhoslovanské kráľovstvo bolo mimoriadne zraniteľné voči silám, ktoré koncom 30. rokov 20. storočia zachvátili zvyšok Európy, vrátane fašizmu a komunizmu. Keď v roku 1941 zaútočili sily Osi, krajina rýchlo kapitulovala a nacisti a ich spojenci ju rozparcelovali. Vznikol samostatný chorvátsky štát pod vedením Anteho Paveliča, ktorý sa dopustil niektorých z najhorších zločinov a porušovania ľudských práv počas vojny. Balkánsky región bol prakticky zbavený židovského obyvateľstva, ktoré sa stalo obeťou nacistického holokaustu.

Počas svojej vlády dokázal Tito potlačiť silné národné cítenie rôznych skupín juhoslovanského obyvateľstva, a to viacerými metódami. Počas studenej vojny sa mu podarilo úspešne postaviť proti sebe dvoch veľmocenských rivalov, Spojené štáty a Sovietsky zväz, a tým si zachoval značnú mieru nezávislosti od oboch, aj keď navyše dostával zahraničnú pomoc na udržanie svojho režimu nad vodou. Po celý čas zostal vzdorovitý a raz napísal legendárny list Josifovi Stalinovi, v ktorom sovietskeho diktátora varoval: "Josifovi Stalinovi: Prestaňte posielať ľudí, aby ma zabili Už sme ich zajali päť, jedného s bombou a ďalšieho s puškou... Ak neprestanete posielať vrahov, pošlem do Moskvy veľmi rýchlo pracujúceho a určite nebudem musieť posielať ďalšieho.".