Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
The Red Canoe
V básnickej zbierke Jeanne Emmons Červená kanoe sa kanoe stáva prostriedkom prepravy a transformácie a metaforou tajomstva básnickej imaginácie. Básne sa pohybujú medzi pohľadom básnika, ktorý kanoe vlastní, a vedomím samotnej kanoe, ktorá sa kĺže po jazere, naráža na mól, ku ktorému je priviazaná, alebo leží na brehu pod snehovou prikrývkou.
Kanoe sa stáva okom, uchom a ústami, ktorými vníma svet, postupne prijíma ročné obdobia a premýšľa o svojich vlastných obmedzeniach a snoch. Podobne ako pavučina, ktorá sa v kanoe vytvorí cez noc, je kanoe chvejúcou sa sieťou, pripravenou chytiť "najmenšiu plachtiacu mušku možností", ktorá by sa mohla zachytiť v jej vedomí. Kanoe túži po uznaní a pozornosti, flirtuje ako Marilyn Monroe a usmieva sa ako ústa s perami.
Zároveň sa však cíti preexponovaná a chce sa stiahnuť a ustúpiť pred trúbiacimi husami, ktoré ju obklopujú. Uvedomuje si, aká je nápadná v tlmených farbách prírodnej krajiny, a želá si, aby nebola červená, podobne ako sa jej majiteľ básnik obáva byť "čítaný".
Kanoe je osamelé, ale z polovice si uvedomuje neviditeľnú silu, ktorá ho vesluje. Túži byť slobodné, aj keď vie, že jeho povaha znamená obmedzenia.
Kanoe spochybňuje svoju túžbu pretvárať realitu, "nevie/ prečo sa všetko musí porovnávať, aby sa dalo/ plne uchopiť", ale nedokáže sa zastaviť pred zapojením sa do "spleti súvislostí". Červená kanoe sa postupne vynára ako metafora samotného vedomia a nielen básnickej imaginácie, ale aj ľudského stavu - ctižiadostivého, obmedzeného a sebavedomého.