Časopriestor Hmota a pohyb od Newtona po Einsteina

Pôvodný názov:

Space Time Matter and the Motion from Newton to Einstein

Obsah knihy:

Kant a poriadok existencie V tejto kapitole budem pripravovať filozofickú pôdu pre ďalšiu diskusiu o existencii, možnosti, priestore a čase. Mám tým na mysli, že najprv podniknem dedukciu, aby som dokázal, že zmena je konečným dôvodom všetkej existencie.

Tento konečný dôvod nazývam protozmena. Na svoj dôkaz použijem Kantovu Transcendentálnu dedukciu, a najmä jeho časť o schematizme v Kritike čistého rozumu. Usporiadanú zmenu vždy považovali fyzici aj filozofi za konečnú paradigmu vesmíru.

V hrubých rysoch možno povedať, že zákonitosť vesmíru nie je nič iné ako zmena uvedená do určitého poriadku.

Univerzálny zákon je predpis alebo opis poriadku. Prvé, čo nás pri pohľade na svet napadne, je, že existujú objekty ako stromy, hviezdy atď.

Niektorých z nich sa môžeme dotknúť. Niektorých sa dotknúť nemôžeme. Potom pozorujeme, že tieto veci vidíme a cítime.

Pozorujeme, že máme vnemy. Tak či onak, či už sú to naše vnútorné vnemy alebo vonkajšie objekty, začíname s nepochybnou prítomnosťou niečoho. "Niečo je.

Toto tvrdenie je pravdepodobne východiskovým bodom filozofie. Ak však chceme nájsť stabilnejší základ pre toto tvrdenie, musíme sa pýtať a analyzovať tvrdenie: "Niečo existuje.

V tejto propozícii vidíme, že najprv je tu postavenie "veci" a tiež v propozícii je tvrdenie o existencii. Analýzou tejto propozície sme zistili, že v tejto propozícii je implikovaný predpoklad a predpokladom je, že existuje. Ďalším implicitným predpokladom v tejto otázke je, že existuje vec.

Dve otázky, ktoré pred nami teraz stoja, sú: Čo je existencia? ' 'Čo je vec? ' V priebehu tejto kapitoly a v priebehu tejto práce si pomaly uvedomíme, že byť vecou aj existovať sa navzájom implikujú.

Zatiaľ sa však venujeme dôležitej otázke, čo je existencia?