The Time Is Out of Joint: Shakespeare as Philosopher of History
V knihe The Time Is Out of Joint sa Shakespearova tvorba spracúva z filozofickej perspektívy a zisťuje, že Shakespearove historické drámy reflektujú otázky a odhaľujú hádanky, ktorými sa filozofia zaoberala až v nasledujúcich storočiach. Shakespearovo mimoriadne narábanie s časom a časovosťou, s rozdielom medzi pravdou a faktom, s teóriou a s interpretáciou a zjavením pravdy sa hodnotí z hľadiska Shakespearových vlastných konzekventných snáh a porovnáva sa s ranou modernou, modernou a postmodernou.
Heller ukazuje, že moderna, ktorá sa v Shakespearovi rozpoznala až od čias romantizmu, našla v Shakespearovom diele zjaviteľský charakter, ktorý znamenal koniec metafyzického budovania systému i tragické vyrovnanie sa s nedostupnosťou absolútnej, nadčasovej pravdy. Heller rozlišuje štyri etapy, ktoré sa v Shakespearovom diele nachádzajú v neustále jedinečnom vzťahu (historická, osobná, politická a existenciálna), a skúma ich význam, keď sa čas dostáva "mimo kĺb" a môže sa opäť napraviť. Heller namiesto toho, aby Shakespearovi spočiatku udelil pochybný čestný titul filozofa, skúma konkrétne situované úvahy postáv, ktoré musia čeliť slepému a iracionálnemu osudu buď bez toho, aby prevzali zodpovednosť za nesúlad času, alebo so zodpovednosťou, ktorá môže premeniť dejiny na politiku a zároveň napraviť čas, ktorý sa vymkol z kĺbov.
V prežívaní a podnikoch týchto postáv Shakespearove drámy predstavujú filozofiu dejín, politickú filozofiu a filozofiu (ne)morálnej osobnosti. Heller každú z nich zvažuje ako zreteľne modernú konfrontáciu s možnosťou pravdy a cnosti v rámci ľudského historického stavu, ktorý je pre svoju aktuálnosť nemenej mnohotvárny.
