Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha je zbierkou spisov spoločenského vedca Quigleyho a o ňom, ktorá predstavuje jeho myšlienky a prínos pre históriu a spoločenské vedy. Slúži ako doplnok k jeho hlavným dielam a ponúka komplexný pohľad na jeho život a myšlienky.
Výhody:Kniha prináša skvelé postrehy, je dobre organizovaná a je cenným doplnkom pre záujemcov o Quigleyho. Považuje sa za vedeckú prácu, ktorá pripravuje čitateľov na pochopenie histórie a spoločenských vied z jedinečnej perspektívy. Okrem toho sa oceňuje fyzická kvalita knihy.
Nevýhody:Niektorý obsah možno považovať za politicky nekorektný podľa súčasných štandardov a v texte je zaznamenaná tlačová chyba.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Carroll Quigley: Life, Lectures and Collected Writings
Obsah knihy:
Profesor Carroll Quigley bol špičkový americký historik a teoretik vývoja civilizácií. Veril, že poznanie sa nedá rozdeliť na časti, že svet možno vnímať len ako vzájomne prepojený, komplexný systém. Tento názor dopĺňal jeho život: vyžíval sa v tradíciách a kontrastoch svojho okolia, vyhýbal sa sláve v prospech udržiavania svojho emocionálneho a sociálneho vývoja.
V dobe charakterizovanej násilím, mimoriadnym osobným odcudzením a rozpadom morálnych hodnôt si Quigley zvolil život zasvätený racionalite. Chcel mať vysvetlenie, ktoré by už svojou kategorizáciou dávalo zmysel dejinám, ktoré boli záznamom neustálych zmien. Analýza preto musela zahŕňať kategórie predmetných oblastí ľudskej činnosti, ale nemusela sa na ne obmedzovať. Musela opisovať zmeny v kategóriách vyjadrené sekvenčne v čase. Išlo o veľmi ambicióznu snahu o racionálne pochopenie dejín.
Na základe týchto názorov vydal Quigley v roku 1961 publikáciu The Evolution of Civilizations. Jej záber bol široký a pokrýval celú činnosť človeka v priebehu času. Pokúsil sa o postupnú kategorizáciu ľudských činností tak, aby poskytol kauzálne vysvetlenie civilizačných etáp.
V roku 1966 Quigley vydal Tragédia a nádej, dielo výnimočnej vedeckej úrovne, ktoré zobrazuje dejiny sveta v rokoch 1895 až 1965. Bolo to veľkolepé dielo, ktoré sa písalo 20 rokov a ktoré prispelo k Quigleyho významnej národnej reputácii ako historika. Kniha odrážala Quigleyho pocit, že "západná civilizácia sa rúti do záhuby". To bola tragédia. Keď kniha v roku 1966 vyšla, Quigley si myslel, že sa celá šou dá zachrániť; to bola jeho nádej.
V posledných 12 rokoch svojho života, od roku 1965 do roku 1977, Quigley učil, pozoroval americkú scénu a uvažoval o svojich základných životných hodnotách. Bol zároveň pesimistom aj radikálnym optimistom. Vyučovanie bolo jadrom jeho profesionálneho života a ani jeho túžba po písaní, ani znechutenie z reakcií študentov na začiatku sedemdesiatych rokov nezmenšili jeho oddanosť triede.
Na rozdiel od svojej základnej viery v účinnosť vyučovania Quigley nenašiel veľa dôvodov na optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť americkej spoločnosti: "Žijeme vo veľmi nebezpečnej dobe, v ktorej sú nenásytní chamtivci pripravení obetovať zdravie a pokoj kohokoľvek, aby uspokojili svoju nenásytnú chamtivosť po peniazoch a moci."
V oblasti ekonómie máme veľké uznanie pre mená ako Keynes alebo Friedman. Profesor Quigley, hoci je špičkovým americkým historikom, unikol našej pozornosti. Táto kniha, ktorá je súborom niektorých Quigleyho prác a najdôležitejších prednášok, je pokusom zaplniť túto medzeru.
