Byť človekom po roku 1492

Pôvodný názov:

Being Human After 1492

Obsah knihy:

Brožúra sa začína dvoma listami apoštola Pavla, v ktorých kresťanstvo prvýkrát získava univerzálne oslovenie. Nové náboženstvo začalo vylučovať ľudí, ktorí neboli kresťanmi, z počtu ľudí.

Explicitne sa to prejavilo približne o tisíc rokov neskôr, keď pápež Urban II. povolil prvú križiacku výpravu. V roku 1492 sa dejiny planéty rozdelili na dve časti.

Mohamed XII.

z Granady priznal porážku Izabele a Ferdinandovi, katolíckym panovníkom Portugalska a Španielska, ktorí pokračovali vo vyháňaní Židov z územia pod ich kontrolou. Európa sa stala kresťanským projektom.

V tom istom roku prišiel Krištof Kolumbus do Karibiku a Európa sa tiež stala imperiálnym projektom s celoplanetárnym dosahom. V tomto období možno vidieť počiatky rasovej ideológie, v ktorej sa predstavy o náboženstve začali prelínať s fantastickými predstavami o pomyselnej čistote krvi. Ale práve v anglickej kolónii Virgínia v 17.

storočí sa legitimizácia vylúčenia z počtu ľudí začala presúvať od tvrdení v mene náboženstva k tvrdeniam v mene vedy. V tomto bode začal moderný rasizmus, ktorý má korene vo vzhľade tela, vrhať svoj zhubný tieň na celú planétu. Autor tvrdí, že boj za ukončenie epochy svetových dejín, ktorá sa začala v roku 1492, si bude vyžadovať nové myšlienky a nové postupy.

Nadväzuje na karibskú tradíciu, ktorá siaha od Aima C saira po Frantza Fanona a Sylviu Wynterovú, a potvrdzuje potrebu protihumanizmu, radikálneho humanizmu, humanizmu, ktorý je, povedané C sairovými slávnymi slovami, "stvorený na mieru sveta". Je potrebné posunúť základ rozumu smerom k životným skúsenostiam a bojom ľudí, ktorí sú podľa Wynterovej vyjadrenia "vyvrheľmi mimo nového poriadku".

Táto brožúra je súčasťou série Thinking Freedom, ktorú vydáva vydavateľstvo Daraja Press.