The Boers in East Africa: Ethnicity and Identity
Po skončení anglo-búrskej vojny v máji 1902 zostali Búri (Afrikánci) porazení a zatrpknutí v spustošenej krajine.
Chudoba a rozčarovanie podnietili mnohých k odchodu z povojnovej Južnej Afriky pod britskou správou. Táto kniha skúma jednu skupinu emigrantov, ktorí putovali na sever do nemeckej východnej Afriky a britskej východnej Afriky.
Autor sa pri opise skúseností Búrov vo východnej Afrike vo veľkej miere opiera o primárne zdroje napísané v holandčine aj afrikánčine. Literatúra zaoberajúca sa Afrikáncami dokumentuje ľudí známych svojím nezávislým trvaním na svojom jazyku a kultúre, územnou suverenitou ustanovenou v južnej Afrike a charakteristickou religiozitou a spoliehaním sa na kalvinizmus založený na Starom zákone. Veľký počet Búrov sa nechcel alebo nemohol prispôsobiť životu pod správou, s ktorou boli vo vojne, a tí, ktorí sa o to pokúšali, nemali veľkú podporu.
Ako napísal jeden z očitých svedkov: Na podnietenie túžby po putovaní nebolo treba veľa. A tak sa začala afrikánska diaspóra.