Bunka a psychika - Biológia účelu

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

Cell and Psyche - The Biology of Purpose

Obsah knihy:

BUNKA A PSYCHIKA BIOLÓGIA CIEĽA EDMUND W. SINNOTT. Predslov k knižnému vydaniu: Po vydaní tejto knižky ako McNairových prednášok na Univerzite v Severnej Karolíne napísal autor dve ďalšie, ako aj niekoľko článkov na tú istú všeobecnú tému. Aj keď v nich je argumentácia trochu podrobnejšie rozpracovaná, jej podstata je v knihe Cell and Psyche. Je to síce špekulácia, ale pevne založená na biologických faktoch. Niektorí ľudia ju považujú skôr za vizionársku a metafyzickú, iných však priťahuje tým, že ponúka možnosť lepšie pochopiť dávny problém, ako spolu súvisia myseľ a telo. Tento problém je tak nesmierne dôležitý nielen pre poznanie toho, čo človek skutočne je, ale aj pre vytvorenie uspokojujúcej životnej filozofie, že každé svetlo, ktoré sa naň vrhá, by malo byť vítané. Predpoklad, že fyzický život človeka vyrastá zo základného hľadania cieľa a účelnosti, ktoré sa vyskytujú vo všetkom organickom správaní, a že toto je zase aspektom všeobecnejšieho samoregulačného a normatívneho charakteru, ktorý je zrejmý vo vývoji a činnostiach živých organizmov, stojí prinajmenšom za vážnu úvahu.

Ak sa chceme vyhnúť dualistickému chápaniu ľudskej prirodzenosti a vytvoriť skutočný monizmus, ktorý si nevyžaduje obetovanie významu mysle ani tela, zdá sa, že takáto koncepcia je na to vhodným prostriedkom. Treba dúfať, že širšia distribúcia, ktorú teraz umožňuje táto kniha, môže viesť k všeobecnejšiemu zváženiu tohto osobitného vzťahu medzi biológiou a filozofiou* E. W. S. OBSAH: Úvod. i I. Organizácia, charakteristický znak všetkého života 15 II. Biologická organizácia a psychologická činnosť 43 IIL Niektoré dôsledky pre filozofiu 75 Odporúčaná literatúra. 112 Rejstřík. 117. ÚVOD: V KLIMATIZÁCII a zmätku našich čias je jedna skutočnosť čoraz jasnejšia presvedčenia sú dôležité. Jedným z hlavných problémov, s ktorými sa ľudia v súčasnosti stretávajú, ba dokonca tým najdôležitejším, je široká nezhoda, ktorá stále existuje v ich základných filozofiách. To, akým smerom sa bude uberať človek alebo národ, je v nemalej miere dané jeho základným vierovyznaním, tým, čo si skutočne myslí o skutočnej povahe človeka, jeho osobnosti, jeho slobode, jeho osude, jeho vzťahoch k ostatným a k zvyšku vesmíru; úsudkami, ktoré si vytvára o tom, aké vlastnosti a spôsoby konania sú obdivuhodné a mali by si získať jeho vernosť. To nie sú len akademické otázky.

Sú to starodávne myšlienky, ktoré dlho trápili ľudské srdcia a dnes sa zdajú byť takmer tak vzdialené od riešenia ako nikdy predtým. Odpoveď, ktorú na ne dáva človek, je to najpodstatnejšie, čo sa o ňom dá vedieť. Môžeme byť v pokušení podceniť význam týchto vnútorných smerníc a namiesto toho sa obrátiť na vonkajšie vplyvy, na ekonomické a sociálne faktory, ktoré sú pre naše konanie rozhodujúcejšie. Keď sa však pozrieme na to, čo urobila Marxova filozofia, aby postavila jednu polovicu sveta proti druhej, na základné rozdiely medzi myslením Východu a Západu a na toľko ďalších rozdielov v politických a náboženských presvedčeniach, ktoré dnes rozdeľujú ľudstvo, sotva môžeme pochybovať o hlbokom praktickom význame ľudských filozofií. Aj dnes platí, že ako človek zmýšľa vo svojom srdci, taký je. V mysliach ľudí sa odohrávajú tie najosudovejšie bitky. Proti tým ideológiám, ktoré odsudzujeme, sila nakoniec zlyhá. Ak sa nám nepodarí presvedčiť našich protivníkov alebo ich myšlienky zmieriť.