Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Wound Building: Dispatches from the Latest Disasters in UK Poetry
Budovanie rán je zbierka esejí s odbočkami o jednej skupine súčasných básnikov, ktorí pôsobia na samoorganizujúcej sa politickej básnickej scéne v Spojenom kráľovstve a z ktorých väčšina nemá takmer žiadne publikum mimo malých časopisov, ktoré vydávajú, a sérií čítaní, ktoré organizujú. Kniha je frontovou správou o rýchlom vývoji tejto poézie v období rokov 2015 až 2020, pričom sa zameriava najmä na vzťah poézie k násiliu a jeho reprezentácii. Básnici, o ktorých sa tu hovorí, píšu násilné ľúbostné básne a násilné elégie, ako aj násilné fantázie komponované v úderných násilných veršoch a fialovej próze. Samotné básne obsahujú fantázie o zabití Davida Camerona, sny o rozpáraní pozdĺž švu, pivničné piesne, stovky strán poznámok o pracovnom živote v sprivatizovanom domove dôchodcov v Hove vo východnom Sussexe, štvorriadkový slogan o kolínskom škandále s ošahávaním na Nový rok 2016, variácie na Lekársku frázu pre utečencov, premárnený život v továrni v Guangzhou, autobiografický sci-fi sen o internetovej horúčke, anarchistickú elektívu a odmietnutie argumentácie. Nakoniec Hayward tvrdí, že lekcia, ktorú táto poézia dáva, je nikdy nepísať "hodnotný" príbeh, keď stačí posratá koláž.
Skôr než ucelenou "správou" o "škole" básnikov alebo "príspevkom" k nudnému rozprávaniu o estetických debatách o britskej poézii ako inštitúcii je kniha Budovanie rán reportážou z prvej línie o miestnych katastrofách súčasnej britskej poézie, ktorá sa ocitla v zajatí historickej kataklizmy kapitalistickej kultúry.
Wound Building sa ďalej zaoberá estetickými problémami súvisiacimi s marxizmom, anarchizmom, súčasnou transpolitikou a triedou, hoci jeho "teoretické" záujmy sú podriadené jeho túžbe poskytnúť pohľad na samotné písanie, jeho produkciu, jeho intelektuálne aporie a spôsoby, akými sa ocitá mimo prebiehajúceho "pochodu udalostí". Kniha bude zaujímavá nielen pre tých, ktorí sa zaoberajú súčasnou britskou politickou a experimentálnou poéziou, ale aj všeobecnejšie pre každého, kto sa chce dôkladne zamyslieť nad tým, čo znamená tvoriť umenie o súčasných dejinách a ich mnohých hrozných zverstvách.
Názov knihy je odvodený od myšlienky vznešeného zranenia, ktoré sa nachádza v kontexte básnikov, o ktorých sa tu hovorí: v paralelnom vesmíre, v ktorom je zranenie opojne neosobné a štrukturálne a ktorý tvorí prostredie, v ktorom básne bojujú o absolutizáciu hodnoty každého posledného dychu, alebo o konfrontáciu s realitou extravagantne násilného plnenia želaní, alebo sa rozpúšťajú v hľadaní nových spôsobov vyznania lásky, alebo sa transformujú do akéhosi expresionizmu chrliaceho medicínsko-diagnostické kategórie nachádzajúce sa v abstraktnej sociálnej práci, alebo pumpujú svoje verše plné kŕčovitých rytmov prekvapenia a náhlej úľavy, bez akejkoľvek záruky, že je to správne alebo že to niekto vôbec počuje. Budovanie rán tento stav vecí ani tak nehistorizuje, ako sa pokúša žiť vedľa bezprostrednosti tejto práce, aby sme videli, čo je ešte možné, aby poézia a kritika tvorili a robili.
