Hodnotenie:
V knihe Brilliance in Exile (Brilantnosť v exile) profesor Hargittai skúma osudy významných maďarských vedcov, ktorí čelili nepriazni osudu v nacistickom a komunistickom režime. Poukazuje na ich prínos pre vedu a na dlh, ktorý majú voči svojmu intelektuálnemu odkazu. Rozprávanie je pútavé, plné anekdot, ktoré ilustrujú významný vplyv týchto exulantov.
Výhody:⬤ Dobre napísaný a pútavý štýl
⬤ bohatý na anekdoty
⬤ vyzdvihuje významný historický prínos maďarských vedcov
⬤ vyvoláva pocit intelektuálnej vďačnosti
⬤ poskytuje hlbšie pochopenie problémov, ktorým museli títo jednotlivci čeliť.
Recenzia neuvádza konkrétne výhrady, ale zmienka o tom, že ide o „hlboké čítanie“, by mohla naznačovať, že pre niektorých čitateľov môže byť kniha hutná alebo náročná.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Brilliance in Exile: The Diaspora of Hungarian Scientists from John Von Neumann to Katalin Karik
Kniha Brilantnosť v exile, ktorá sa zaoberá záhadou výnimočného úspechu maďarských emigrantských vedcov a rozpráva ich životné príbehy, spája vedeckú analýzu s fascinujúcimi portrétmi neobyčajných osobností.
István a Balazs Hargittaiovci rozoberajú podmienky, ktoré viedli k piatim rôznym vlnám emigrácie vedcov od začiatku dvadsiateho storočia až po súčasnosť. Hoci týchto exodov viedli najrôznejšie osobné motivácie, hlavnou silou, ktorá ich ťahala do zahraničia, bola príťažlivosť otvorenej spoločnosti s inkluzívnosťou, toleranciou a - netreba dodávať - lepšími podmienkami na prácu a život.
Hoci je emigrácia z Východu na Západ všeobecným javom, táto kniha vysvetľuje, prečo a čím je emigrácia maďarských vedcov špecifická. Vysoký počet Nobelových cien v tejto skupine je len jedným z ukazovateľov. Pozitívnym dedičstvom rakúsko-uhorskej monarchie bola multikultúrna tolerancia, rýchlo vznikajúca mestská stredná trieda, ktorá bola v značnej miere židovská, a veľmi efektívny stredoškolský systém.
Viaceré generácie, formované týmito podmienkami, trpeli čoraz viac vylučujúcim, netolerantným, antisemitským a ekonomicky stagnujúcim prostredím a rozhodli sa odísť inam. „Radšej by som mal korene ako krídla, ale ak nemôžem mať korene, použijem krídla,“ vysvetlil Leo Szilard, jeden z otcov atómovej bomby.
