Bratia z diaľky: Blízki spolupracovníci: rabínske prístupy k apostáze a reverzii v stredovekej Európe

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje hĺbkové historické skúmanie prístupov rôznych židovských učencov, najmä tosafistov a Rašiho, k navrátilcom, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Skúma zložitosť a dôsledky odpadnutia od viery v stredovekej Európe a odhaľuje rozdielne názory na to, ako integrovať navrátilcov späť do židovskej komunity.

Kniha je opísaná ako brilantná a pútavá, s dôkladným výskumom a hlbokou analýzou historických postojov k navrátilcom. Autor prístupným spôsobom vysvetľuje zložité spoločenské a náboženské otázky, pričom historický kontext je relevantný pre súčasné diskusie na túto tému.

Niektorým čitateľom sa môžu zdať historické a právnické detaily hutné alebo zložité. Je tu naznačené, že téma zahŕňa pochmúrne a náročné otázky, čo nemusí osloviť všetkých čitateľov. Okrem toho diskusia o halachických dôsledkoch môže byť pre tých, ktorí nie sú oboznámení so židovským právom, príliš odborná.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Brothers from Afar: Rabbinic Approaches to Apostasy and Reversion in Medieval Europe

Obsah knihy:

V knihe Bratia z diaľky: Rabínske prístupy k apostáze a návratu do židovskej komunity v stredovekej Európe Efraim Kanarfogel spochybňuje dlho zaužívaný názor, že tí, ktorí odpadli od viery a neskôr sa vrátili do židovskej komunity v severnej stredovekej Európe, boli povzbudzovaní, aby sa vrátili na svoje miesta bez potreby osobitného obradu alebo úkonu, ktorý by overoval ich návrat. Kanarfogelove dôkazy naznačujú, že od konca 12. storočia popredné rabínske autority zastávali názor, že navrátivší sa odpadlíci museli podstúpiť rituálne ponorenie a iné obrady kajúcnosti. Argumentuje tiež, že zmena rabínskych postojov v priebehu dvanásteho a trinásteho storočia bola v podstate reakciou na meniace sa kresťanské vnímanie Židov a nebola len vnútorným halachickým alebo rabínskym vývojom.

Bratia zďaleka je rozdelená do siedmich kapitol. Kanarfogel začína knihu Rašim (1040 - 1105), najvýznamnejšou európskou rabínskou autoritou, ktorý uprednostňoval prístup, ktorého cieľom bolo uľahčiť návrat kajúcnych odpadlíkov. Potom vysvetľuje, že hoci Jacob Katz, popredný židovský sociálny historik, tvrdí, že tento miernejší prístup prevládal v aškenázskej spoločnosti, rad rukopisných pasáží naznačuje, že Rašiho názor bol v polovici 12. storočia severofrancúzskymi tosafistami v niekoľkých významných ohľadoch spochybnený. Nemeckí tosafisti nariaďovali ponorenie pre navrátivšieho sa odpadlíka ako prostriedok odčinenia, podobný postupu, ktorý sa vyžadoval od novokrstencov. Okrem toho sa viacerí významní tosafisti snažili znížiť postavenie odpadlíkov od judaizmu, ktorí sa nevrátili, v manželských aj ekonomických otázkach, ďaleko za miesto, ktoré im prisudzoval Raši a ďalší, ktorí podporovali jeho prístup. Hoci tieto mandáty boli formulované podľa textových a právnych línií, veľkú úlohu zohrali úvahy o tom, ako ochrániť židovské komunity pred nárastom antijudaizmu a otvorenou nenávisťou vyjadrovanou voči Židom ako bezkonkurenčným nepriateľom kresťanstva.

Stredoveké kresťanské pramene, ktoré opisujú, ako Židia zaobchádzali s tými, ktorí sa vrátili od kresťanstva k judaizmu, totiž vychádzajú nielen z ľudových zvykov a kultúry, ale odrážajú aj koncepcie a praktiky, ktoré schvaľovala rabínska elita v severnej Európe. Kniha Bratia z diaľky patrí do knižnice každého odborníka na židovstvo a stredovek.