Brancardier, Section 646
Potrebujeme ešte viac slov a fotografií o prvej svetovej vojne, o zničených stromoch v pustatine plnej dier po nábojoch, o mladých mužoch, ktorí hľadia smrti do tváre? Načo viac? V tomto prípade z dvoch jednoduchých dôvodov.
Prvý a najdôležitejší je osobný. V množstve historických prác, memoárov, románov a básní, ktoré tak jemne dokumentujú prvú svetovú vojnu, ma, ktorý som tento zväzok zostavil len na počesť svojho otca, napĺňa, že by mal byť teraz zaradený do spoločnosti Winstona Churchilla, Roberta Gravesa, Ericha Remarquea a Siegfrieda Sassoona. To mi vyhovuje a nad hrobom mu to umožňuje poriadne sa pousmiať.
Po druhé, hoci sa stratí medzi tými kilometrami iných zväzkov, jeho pridáva svoj vlastný malý hlas do ich mohutného chóru. Nech to úplne stačí.
Takto povedané, ak sa jedného dňa zázračne ocitnete s týmto zväzkom po ruke a budete nečinne obracať jeho stránky, robte tak tolerantne a jemne, pretože toto je popol môjho otca. Mali by ste ho radi a on vás.
-Charles E. Moore.
