Božské umenie, pekelný stroj: Recepcia tlače na Západe od prvých dojmov po pocit konca

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka nový pohľad na históriu a vplyv Gutenberga a tlačiarenského stroja, ktorý je pre mnohých čitateľov poučný. Je dobre prijímaná pre svoj pohľad na minulosť a budúcnosť tlačových médií.

Kniha je označovaná za prenikavú, ponúkajúcu nový pohľad na históriu Gutenberga. Prišla v dobrom stave a odporúča sa tým, ktorí majú záujem rozšíriť si vedomosti o vývoji tlače.

Niektorým čitateľom sa kniha môže zdať pomerne krátka, čo môže obmedziť jej hĺbku pre tých, ktorí hľadajú komplexnejšie pokrytie.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Divine Art, Infernal Machine: The Reception of Printing in the West from First Impressions to the Sense of an Ending

Obsah knihy:

Dlho sa zamieňal Johann Fust, Gutenbergov niekdajší obchodný partner, so známym doktorom Faustom. Elizabeth L. Eisensteinovú táto asociácia neprekvapuje, pretože tlačiarenský stroj bol od svojich počiatkov niektorými ľuďmi považovaný za čiernu mágiu. Väčšinou ju však západní cirkevníci a štátnici vítali ako božské umenie. Luteráni šestnásteho storočia ju oslavovali za oslobodenie Nemcov spod pápežskej nadvlády a anglickí radikáli sedemnásteho storočia ju považovali za zbraň proti biskupom a kráľom. Kým jeden z prvých koloniálnych guvernérov Virgínie ďakoval Bohu za to, že v jeho kolónii nebola tlačiareň, o storočie neskôr revolucionári na oboch stranách Atlantiku vzdávali hold Gutenbergovi za to, že spustil nezvratné hnutie, ktoré podkopalo vládu kňazov a kráľov. Napriek tomu učenci naďalej chválili tlačenie ako mierové umenie. Oslavovali pokrok vo vzdelávaní a zároveň vyjadrovali obavy z informačného preťaženia.

V knihe Božské umenie, pekelný stroj napísal Eisenstein, autor mimoriadne vplyvnej knihy Tlačiareň ako prostriedok zmeny, veľkolepý a veľmi čitateľný opis piatich storočí ambivalentného postoja k tlači a tlačiarňam. Opäť presvedčivo dokazuje, ako úzko spolu súvisí technologický vývoj a kultúrne zmeny. Vždy sleduje súčasnosť a pripomína, ako sa v 19. storočí parná tlač vnímala ako obrovský motor pokroku a zároveň ako signál konca zlatého veku. Predpovede, že noviny vytlačia knihu, sa ukázali ako nepravdivé a Eisenstein je rovnako skeptický aj k výrokom o vytlačení tlače digitálnou technológiou.

Používanie tlače vždy znamenalo ambivalenciu, pokiaľ ide o službu múzam v protiklade k zisku z predaja tovaru. O niečo novšie je napätie medzi vnímanou potrebou uchovávať stále väčšie množstvo textov a reálnymi priestorovými a zdrojovými obmedzeniami kamenných knižníc. Nech už multimediálna budúcnosť prinesie čokoľvek, konštatuje Eisenstein, náš postoj k tlači nebude nikdy monolitický. Zatiaľ sú však správy o jej zániku značne prehnané.