The Kingdom of God: A True Life and Witness of the Church
Po tom, čo Ježiš zvestoval, že sa priblížilo Božie kráľovstvo, zomrel na kríži. To je ťažko zlučiteľné s tým, čo Ježiš oznámil na začiatku svojej služby. Dá sa to pochopiť len vtedy, keď si uvedomíme vzťah medzi Božím kráľovstvom a jeho smrťou. Ježiš povedal, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, ale len tí, ktorí sa narodili z Ducha, a preto musel Ježiš zomrieť na kríži. Ježiš to vysvetlil Nikodémovi, že do Božieho kráľovstva môžu vojsť len tí, ktorí sa narodili z Ducha Svätého. On prišiel na svet, aby to uskutočnil, pretože bez Ježišovho kríža nie je možné naplniť kráľovstvo. Ježišovo ohlasovanie, jeho skutky a život majú silný vplyv na jeho poslanie. Ježiš ohlasoval, že Božie kráľovstvo sa priblížilo. Uzdravoval chorých, sýtil hladných a dával nádej chudobným. So svojimi učeníkmi žil veľmi jednoduchým životom a nemal žiadny pozemský majetok. Toto bolo kráľovstvo, ktoré Ježiš ohlasoval. Vrátilo ľuďom moc, dalo im dôstojnosť a život plný radosti a spokojnosti. Išlo v ňom o blaho celého spoločenstva a kde vedúci slúžili ostatným. Ježiš vysvetľoval tajomstvá svojho kráľovstva prostredníctvom mnohých podobenstiev, ktoré celý koncept kráľovstva postavili na hlavu a len málokto ho vtedy dokázal pochopiť, rovnako ako teraz.
Pre učeníkov to bola nová a jedinečná predstava, ale po svojom zmŕtvychvstaní, keď bol s nimi štyridsať dní, im Ježiš všetko vysvetlil, ako je to zaznamenané v knihe Skutkov. Nariadil im, aby zostali v Jeruzaleme, kým nebudú pokrstení Duchom Svätým. Ich zmocnenie, ktoré sa zvyčajne chápe v zmysle Petrovho odvážneho hlásania evanjelia, bolo v skutočnosti viac než to. Malo im dodať odvahu opustiť svoj pozemský majetok a vzťahy a prijať ostatných veriacich ako svoju novú rodinu, kde s nimi žije Boh a stará sa o ich každodenné potreby, duchovné aj materiálne. Bol to pre nich veľmi odvážny krok. Bol odvážnejší ako postaviť sa na kázanie pred veľký zástup v deň Letníc. Prvá cirkev v Jeruzaleme sa stala miestom, kde prišlo Božie kráľovstvo. Radovali sa spoločne, keď sa delili o všetko a Boh medzi nimi konal mocné skutky. To by nebolo možné, keby neboli opustili svoje vlastné rodiny a majetok, aby sa pripojili k novému spoločenstvu Božieho ľudu. Cirkev stratila počiatočný impulz, ktorý mali prví kresťania, v spôsobe, akým žili a hlásali dobrú zvesť o kráľovstve, najmä v období po skončení Konštantínovej vlády, keď sa cirkevní predstavitelia nechali zviesť bohatstvom, ktoré pochádzalo zo štátnej pokladnice. Spôsob, akým žili Ježiš, apoštoli a prví kresťania, bol úplne zabudnutý alebo prehliadaný.
Reformácia v šestnástom storočí sa pokúsila obnoviť niektoré dôležité aspekty kresťanstva, ale nezašla dostatočne ďaleko. V súčasnosti sa cirkev stala svojím vlastným najväčším nepriateľom. Niektoré cirkvi sa snažia zničiť samotný základ našej spásy tým, že popierajú existenciu historického Ježiša. V iných sa viera v Ježiša nedokázala pretaviť do živej reality. Prísne posudzuje svet a vo svojom každodennom živote neodráža hodnoty Božieho kráľovstva. Musíme znovu potvrdiť apoštolskú vieru a komunitný život prvotnej cirkvi. A stať sa spoločenstvom vykúpeného Božieho ľudu, ktorý sa riadi zásadami jeho kráľovstva. Toto je skutočný život a svedectvo cirkvi.