Hodnotenie:
Kniha je zbierkou Gingerichových prednášok, ktoré skúmajú vzťah medzi vedou a teológiou, pričom zdôrazňujú možnosť ich zbližovania a božskú účasť vo vesmíre. Hoci prináša podnetné argumenty, niektorým čitateľom v nej chýba originalita a hĺbka.
Výhody:Čitatelia chvália knihu za jej stručnosť, prístupnosť a obsah podnecujúci k zamysleniu. Gingerichova silná vedecká kvalifikácia a kresťanská viera dodávajú knihe dôveryhodnosť, pričom bohatá próza nabáda k nahliadnutiu do prieniku viery a vedy. Kniha sa vyznačuje aj presvedčivou logikou a schopnosťou spochybňovať predsudky.
Nevýhody:Kritici poukazujú na malý rozsah knihy a drobné písmo ako na jej významné nedostatky. Niektorí recenzenti ju označujú za nudnú a neoriginálnu a tvrdia, že neprináša žiadne nové myšlienky ani presvedčivé argumenty. Iní vyjadrujú sklamanie z vnímaného nedostatku podstaty Gingerichovej argumentácie, najmä pokiaľ ide o božské dôsledky existencie vesmíru.
(na základe 10 čitateľských recenzií)
God's Planet
Aj keď sa denne objavujú exoplanéty, Zem je stále jedinou planétou, o ktorej vieme, že je domovom tvorov, ktorí hľadajú ucelené vysvetlenie štruktúry, pôvodu a osudu vesmíru a miesta ľudstva v ňom.
Veda a náboženstvo sú dnes dve hlavné kultúrne entity na našej planéte, ktoré majú spoločný cieľ, ktorým je ucelené pochopenie, hoci ich interpretácia dôkazov sa výrazne líši. Mnohí vedci sa pozerajú na známy vesmír a dochádzajú k záveru, že sme tu náhodou.
Známy astronóm a historik vedy Owen Gingerich sa pozerá na tie isté dôkazy - spolu s faktom, že vesmír je pochopiteľný našou mysľou - a považuje ich za dôkaz plánovania a zámerov Boha-Stvoriteľa. Je presvedčený, že myšlienka vesmíru bez Boha je oxymoron, popretie samého seba. Božia planéta odhaľuje omyl v presvedčení, že vedu a náboženstvo možno od seba oddeliť.
Gingerich sa vo svojej argumentácii opiera o tri otázky: Mal Koperník pravdu, keď zosadil Zem z jej miesta v strede vesmíru? Mal Darwin pravdu, keď zaradil človeka bezpečne do vyvíjajúcej sa živočíšnej ríše? A mal Hoyle pravdu, keď identifikoval fyzikálne konštanty v prírode, ktoré sa zdajú byť jedinečne nastavené na existenciu inteligentného života na planéte Zem? Na týchto epizódach z dejín vedy Gingerich dokazuje, že kultúrne postoje vrátane náboženských alebo protináboženských presvedčení zohrávajú významnú úlohu v tom, čo sa považuje za vedecké poznanie. Čím je veda časom prísnejšia, tým jasnejšie sa dá pochopiť Božie dielo.
