Boxerské povstanie: Rebélia boxerov: história a odkaz protiimperialistického povstania v Číne na konci 19. storočia

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 11 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Boxer Rebellion: The History and Legacy of the Anti-Imperialist Uprising in China at the End of the 19th Century

Obsah knihy:

*Vrátane obrázkov.

*Obsahuje bibliografiu pre ďalšie čítanie.

V 19. storočí vzniklo jedno z najväčších a najmocnejších impérií modernej doby. Nad britským impériom, ktorého majetky sa v tej či onej podobe rozprestierali po celom svete, nikdy nezapadalo slnko. Jeho námorná nadvláda spájala Kanadské spoločenstvo s kolóniami v Južnej Afrike a Indii a cez ne prúdil obchod na východ i západ. Neoddeliteľnou, ale nedostatočne využívanou súčasťou tejto rozsiahlej obchodnej siete bola Čína, samotárske ázijské kráľovstvo uzavreté pred západným svetom, ktoré netúžilo po žiadnom z jeho tovarov.

Nanešťastie pre Čínu mali Briti na svojej strane moc impéria a hospodársku silu, nehovoriac o moderných zbraniach. Vniknutie na lukratívne obchodné trhy Číny takmer zničilo národ, vážne zdiskreditovalo čínsku dynastiu, spôsobilo spúšť na jej obyvateľoch a ešte viac posunulo britské impérium do dominantného hospodárskeho a vojenského postavenia.

Stret týchto dvoch ríš trval mnoho rokov a spôsobil veľa krviprelievania. V skutočnosti sa problémy začali už dávno pred konečnými bojmi, pričom frustrácia narastala, až nakoniec vyvrela. Takýto bol stav vzťahov medzi Britským impériom a dynastiou Čching počas väčšej časti storočia, jeho základňa bola rozvrátená od samého začiatku vzťahov.

Dňa 3. júla 1858 obe strany podpísali zmluvu z Tianjinu, ktorá bola vyvrcholením viac ako polstoročia trvajúcich čínsko-britských diplomatických vzťahov. Po prvýkrát mohla Veľká Británia spolu s Francúzskom, Ruskom a Spojenými štátmi ustanoviť veľvyslancov v Pekingu. Zmluva tiež otvorila ďalších 11 prístavov pre zahraničný obchod, stanovila práva zahraničných plavidiel na voľnú plavbu po rieke Jang-c'-ťiang a právo cudzincov cestovať do vnútrozemia Číny a zaručila náboženskú slobodu pre kresťanov.

Druhá ópiová vojna sa skončila rovnako jednoznačným diplomatickým víťazstvom ako prvá. Tentoraz však medzinárodná scéna vykreslila iný obraz s veľmi odlišnými dôsledkami. Zatiaľ čo v prvej vojne sa ostatné zahraničné mocnosti do Číny dostali až po vojne, v druhej vojne nasledovali zahraničné mocnosti hneď po Britoch. Tam, kde sa kedysi Briti nad Čínou bez problémov vznášali, sa teraz objavili nové mocnosti, ktoré nemali v úmysle v dohľadnej dobe odísť.

Francúzi spolu s Britmi rozšíria svoje impérium v Ázii, čoho dôsledky sa o viac ako storočie neskôr dotknú Číny aj Spojených štátov. Rusko by sa až do svojej katastrofálnej porážky v rusko-japonskej vojne pozeralo na východ smerom k Číne a Tichomoriu a jeho vzťahy s Čínou by sa menili a menili až do konca 20. storočia. Spojené štáty usadené v Číne otvorili Japonsko zahraničnému obchodu v tom istom roku, keď bola podpísaná Tchien-ťinská zmluva. O necelé polstoročie malo Japonsko nahradiť Čínu ako dominantnú mocnosť v regióne.

Z týchto, ako aj z ďalších dôvodov opiové vojny znamenali dramatický posun v ázijských dejinách a pochopiteľne vyvolali frustráciu Číňanov, a to tak z cudzincov, ako aj z vlastných vládcov. Nakoniec hnev čínskeho obyvateľstva voči západniarom prerástol do otvorenej vzbury, nie však proti štátu, ale proti samotným cudzincom. Boxerské povstanie s tichým súhlasom čínskej vlády rozrušilo západné krajiny, ale malo aj nezamýšľané dôsledky doma.

Boxerské povstanie: V knihe Boxerské povstanie: História a odkaz protiimperialistického povstania v Číne na konci 19. storočia sa skúmajú jeho počiatky, výsledky a následky. Spolu s obrázkami a bibliografiou sa dozviete o Boxerskom povstaní ako nikdy predtým.