Štúdia analyzuje poslov ako médiá v rámci ústredných dimenzií ranostredovekej komunikačnej praxe.
Na základe interdisciplinárneho výskumu sú poslovia analyzovaní na širokom textovom základe ako fyzickí nositelia a sprostredkovatelia komunikácie a vnímania, ako aj informátori a svedkovia. Kniha obsahuje konceptuálno-historickú časť, venuje sa výberu poslov a ich priestorovým polomerom pôsobenia a zaoberá sa agonálnymi aspektmi posolstva.
Poslovia sa tak nachádzajú v tematických oblastiach, ktoré charakterizujú kulturológiu, vrátane a a. Ďalšia pozornosť je venovaná praxi mobility, ako je doprava, cestovná rýchlosť, ale aj otázkam sprevádzania, pohostinnosti a miestnym recepciám.