A Botany of Violence: 528 Years of Resistance & Resurgence
Táto kniha sleduje 529 rokov globálnych koloniálnych mocností pri násilnom hľadaní nepolapiteľnej rastliny Cinchona v Južnej Amerike, od teórie zárodkov až po logiku plantáží.
V 17. storočí ju pašovali a kradli jezuiti a španielska monarchia, v 18. storočí ju Británia a Holandsko presadili v Indii a Indonézii, v 19. storočí ju zmapoval nemecký bádateľ Alexander von Humboldt, v 20. storočí ju USA použili ako zbraň a v 21. storočí si ju monopolizovala globálna farmácia... Príbeh rastliny Cinchona - stromu nazývaného "horúčka" - leží doslova v základoch modernej civilizácie. Snaha nájsť liek na maláriu a kontrolovať výrobu chinínu, ako ju dnes vidíme v korporátnom monopole v Afrike, sleduje aj hlboké korene územného vyvlastňovania a pracovného vykorisťovania, ktoré ležia medzi Amazonkou a Andami. Za maskou ochrany kultúrneho dedičstva a zachovania zdrojov päť storočí názorných dôkazov ostro ukazuje nerovnomerný rozsah rasového a rodového násilia, ktoré má korene v územných nespravodlivostiach a je podložené štátnym nacionalizmom.
Priblíženie mapy a územia, štátom schválená politika ťažby zdrojov a ničenia životného prostredia sa prelína so súčasnými naratívmi o suverenite a sebaurčení. Archívny aktivizmus tejto knihy, podobne ako geopolitický traktát, obnovuje vzťahy s rastlinou Cinchona tým, že obnovuje územné dejiny jej obyvateľov a jej predkov, aby sa postavil utláčateľským štruktúram osadníckeho štátu. Prehliadaná, potláčaná a marginalizovaná dlhá história hnutí odporu a povstaní vedených domorodými a afro-latinskými ženami neodhaľuje len osadnícko-koloniálnu silu národného štátu. Ich súčasné oživenie v 21. storočí navrhuje protimapu: výzvu na cestu k moru násilia a zbrojenia zdrojov posledných piatich storočí a ich transformáciu na regeneračnú flóru budúcnosti.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)