Bosý pochovávateľ: Hovorenie dobrého slova na posvätnej pôde

Pôvodný názov:

The Barefoot Eulogist: Speaking a Good Word While Standing on Holy Ground

Obsah knihy:

Eulógia je odvodená z gréckeho eu a logos, čo znamená "dobré slovo". Pohrebná reč je dobré slovo o osobe, ktorá zomrela, zvyčajne prednesené počas pohrebu alebo smútočného obradu, niekedy aj pri pohrebe pri hrobe. Počas 33 rokov môjho pôsobenia ako pastora zboru Village Baptist Church v meste Bowie v štáte Maryland som predniesol mnoho pohrebných rečí pre členov zboru, bývalých členov zboru, rodiny členov zboru a iné osoby z komunity. V priebehu rokov som predniesol smútočné reči aj za členov svojej vlastnej rodiny: za svoju babičku, švagrinú, otca, sestru a švagra. Služba smútočného rečníka je jednou z mojich najdôležitejších a najvýznamnejších služieb.

Účel smútočného prejavu je prinajmenšom trojaký: vyjadriť náš smútok, pripomenúť si osobu, ktorá zomrela, a pozdvihnúť našu kresťanskú nádej. Mojím cieľom pri písaní a prednášaní smútočnej reči je úprimne a so súcitom vyrozprávať príbeh osoby a potešiť rodinu a priateľov uistením o Božej prítomnosti a našou nádejou na večný život.

Smútočná reč môže obsahovať úvahy o úryvkoch z Písma, ale sústreďuje sa na osobu, na ktorú sa spomína, a na našu kresťanskú nádej tvárou v tvár strate. Na rozdiel od kázní, v ktorých často používam ilustrácie z vlastného života, v smútočných príhovoroch rozprávam príbehy niekoho iného a snažím sa minimalizovať svoje vlastné stopy, s výnimkou vzťahu k spomínanej osobe.

Pohrebné reči sú viac reflexívne a menej didaktické ako kázne. Vyzývajú nás, aby sme sa zamysleli nad životom osôb, ktoré už nie sú medzi nami, ale ktorých vplyv stále pociťujeme. V chválospevoch sa hľadá Božia prítomnosť po strate. Hovoria dobré slovo o spomínaných osobách aj o Bohu, ktorý ich má v moci - a nás.

Smútočný rečník hovorí za osobu, ktorá už nie je medzi nami, za rodinu a priateľov tejto osoby, a áno, smútočný rečník hovorí aj za Boha. Je to úžasná zodpovednosť hovoriť za iných, a predsa sa to dá. Aj keď poznám osobu, ktorá zomrela, snažím sa o nej dozvedieť čo najviac.

Cieľom tejto knihy je uviesť príklady pohrebných rečí, ktoré som predniesol, v nádeji, že tieto príklady pomôžu iným rečníkom v umení a remesle písania poklony zosnulým, poskytnú útechu smútiacim a vyzdvihnú kresťanské zasľúbenie večného života.

Pozostalí rodinní príslušníci mi dali povolenie podeliť sa o tieto pohrebné reči svojich blízkych, aby sme si ich pripomenuli a pomohli aj iným. V závere každej kapitoly ponúkam niekoľko úvah o prednesenej smútočnej reči, aby som čitateľa podnietil k zamysleniu sa nad tým, ako bola vytvorená a ako možno základné zásady písania smútočnej reči prispôsobiť jednotlivým okolnostiam.