Bojové jazvy: Po dvadsiatich rokoch: Bolesti po dvadsiatich rokoch: 3D prápor 5. námornej pechoty sa ohliada za vojnou v Iraku a za tým, ako zmenila ich životy

Recenzie čitateľov

Kniha Chipa Reida „Bojové jazvy“ ponúka presvedčivé skúmanie zážitkov mariňákov z 3. práporu 5. námornej pechoty počas vojny v Iraku a po nej, pričom zdôrazňuje témy statočnosti, posttraumatickej stresovej poruchy a posttraumatického rastu. Kniha využíva žurnalistický štýl na prezentáciu osobných príbehov aj širších úvah o vplyve vojny na vojakov a ich rodiny.

Štýl písania sa označuje za výstižný a zrozumiteľný, vďaka čomu sú príbehy prístupné a pútavé. Čitatelia ju považujú za inšpiratívnu, najmä pokiaľ ide o spracovanie traumy a zotavenie. Kniha slúži ako dôležitý výklad histórie a ponúka uzavretie pre zúčastnených. Odporúčame ju nadšencom vojenskej histórie, rodinám, ktoré sa zaoberajú posttraumatickou stresovou poruchou, a ako učebný zdroj.

Niektorí čitatelia môžu považovať tému za emocionálne ťažkú alebo náročnú, najmä tí, ktorí sú úzko spätí s opisovanými udalosťami. Niekoľko recenzií naznačuje, že kniha by mohla vyvolať pocity nostalgie alebo smútku spojené s traumami z minulosti.

(na základe 20 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Battle Scars: Twenty Years Later: 3D Battalion 5th Marines Looks Back at the Iraq War and How It Changed Their Lives

Obsah knihy:

Najsilnejším a zároveň najdesivejším príbehom v novinárskej kariére Chipa Reida bolo šesť týždňov, ktoré strávil s 3. práporom 5. námornej pechoty počas invázie do Iraku v roku 2003 ako spravodajca NBC News. Cestoval v jednom z vozidiel Amtrac a mal bezkonkurenčný prístup k mladým mariňákom, bol svedkom ich bojov a robil rozhovory s toľkými, ktorých mohol presvedčiť svojich šéfov, aby ich pustili do vysielania, a umožnil im tak rozprávať o svojej vojne vlastnými slovami.

Mariňákom 3/5 trvalo len 22 dní, kým sa prebojovali do Bagdadu, ale účinky na tých, ktorí bojovali, pretrvávajú celý život. V boji stratili viacerých vlastných príslušníkov a ďalší utrpeli život ohrozujúce zranenia. Mnohí z tých, ktorí sa vrátili - aj keď sa vyhli fyzickým jazvám - si museli nájsť vlastnú cestu cez pocit viny, že prežili, a nočnú moru posttraumatickej stresovej poruchy so všetkými jej sprievodnými útrapami.

Po dvadsiatich rokoch sa Chip opäť stretol s mariňákmi z 3/5. Rozprávali Chipovi inšpirujúce príbehy o hrdinstve v boji, o kamarátstve a stratených kamarátoch, o vlastenectve a viere v misiu, o zotavení a úspechu vo vojenskom i civilnom živote a o posttraumatickom raste. Táto kniha je úprimná a drásavo úprimná a je poctou mariňákom za ich službu a za mnohé obete, ktoré priniesli vtedy a ktoré mnohí prinášajú aj dnes.