Boj o Zimbabwe: História a odkaz pokusu britského impéria o založenie kolónie v 19. storočí

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje informatívny pohľad na koloniálne dejiny Afriky, najmä Zimbabwe (bývalej Rodézie), a približuje zložité procesy formovania južnej Afriky a kľúčové postavy, ktoré sa podieľali na jej histórii. Slúži ako užitočný zdroj informácií pre tých, ktorí sa snažia pochopiť dôsledky imperializmu.

⬤ Ponúka podrobný pohľad na koloniálne dejiny Afriky
⬤ zlepšuje pochopenie britskej úlohy počas imperiálnej éry
⬤ podané prístupnou formou Charles River Editors
⬤ užitočné pre osvieženie historických vedomostí
⬤ vhodné pre čitateľov všetkých vekových kategórií.

Nemusí poskytovať komplexné pokrytie všetkých historických aspektov; niektorí čitatelia môžu považovať obsah za príliš zameraný na konkrétne udalosti alebo postavy.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Fight for Zimbabwe: The History and Legacy of the British Empire's Attempt to Establish a Colony in the 19th Century

Obsah knihy:

*Vrátane obrázkov.

*Obsahuje bibliografiu pre ďalšie čítanie.

Moderné dejiny Afriky boli až donedávna písané v mene pôvodných rás bielym človekom, ktorý násilne vstúpil na kontinent počas mimoriadne pyšnej a dynamickej fázy európskych dejín. V roku 1884 princ Otto von Bismark, nemecký kancelár, zvolal splnomocnencov všetkých hlavných európskych mocností, aby sa zaoberali kolonizáciou Afriky takým spôsobom, ktorý by zabránil vyprovokovaniu vojny. Táto udalosť známa ako Berlínska konferencia v rokoch 1884 - 1885 podnietila fenomén, ktorý sa stal známy ako boj o Afriku. Konferencia stanovila dve základné pravidlá pre európske ovládnutie Afriky. Prvým z nich bolo, že anexia nebude uznaná bez dôkazu o praktickej okupácii, a druhým, že praktická okupácia sa bude považovať za nezákonnú bez formálnej žiadosti o ochranu, ktorú v mene územia podal jeho vodca, pričom táto žiadosť musí byť zaznamenaná na papieri vo forme právnej zmluvy.

Tým sa začal zhon, na čele ktorého stáli najmä európske obchodné záujmy v podobe charterových spoločností, ktoré chceli preniknúť do afrického vnútrozemia a získať jeho vedenie zbraňami, drobnosťami a alkoholom, a keď získali svoje značky alebo pečate na falošných zmluvách, začali určovať hranice budúcich európskych afrických kolónií. Ľahkosť, s akou sa to podarilo, vyplývala zo skutočnosti, že v tom čase bolo tradičné africké vedenie nejednotné a ľudia sa práve spamätávali zo stáročných otrasov spôsobených obchodom s otrokmi. Preto uzurpovať si autoritu, zastrašiť už aj tak rozvrátenú spoločnosť a postaviť jedného vodcu proti druhému bola diplomatická úloha tak detinsky jednoduchá, že záležitosť bola z väčšej časti uzavretá za menej ako desať rokov.

Existovali však aj výnimky, z ktorých najvýznamnejšou bol zrejme národ Zuluov, centralizovaná monarchia s obrovskou vojenskou silou, ktorá si vyžiadala britskú koloniálnu vojnu, slávnu anglo-zulskú vojnu v roku 1879, aby dosiahla pacifikáciu. Ďalším bol národ amaNdebele, odnož Zuluov, ktorý vznikol už v 30. rokoch 19. storočia v juhovýchodnej časti územia, ktoré sa v budúcnosti stalo Rodéziou a neskôr Zimbabwe. V oboch prípadoch išlo o silné centralizované monarchie, posilnené organizovanou a agresívnou profesionálnou armádou, rozdelenou do plukov a zaviazanou fanatickou vernosťou korune. So Zulumi sa nerokovalo na základe zmluvy a ich história je možno predmetom inej epizódy tohto seriálu, ale s amaNdebele áno a prví európski zberači zmlúv a koncesií museli pri vstupe na ich územie postupovať veľmi opatrne. Trvalo by ešte dlho, kým by nevyhnutný beh dejín prinútil amaNdebele podriadiť sa európskej nadvláde. Hoci zmluvy a britská diplomacia s delostreleckými loďami zohrali určitú úlohu, nakoniec to bola vojna, dobývanie a porážka v boji, čo amaNdebelov priviedlo na kolená.

Napriek tomu si amaNdebele, napriek svojej konečnej vojenskej porážke, získali u Britov obrovský rešpekt. Podobne to bolo aj v prípade Zuluov. Briti boli sami bojovným národom a pojem "ušľachtilý divoch" vnímali ako romantiku minulej doby, ktorá podľa pravidiel rytierstva ponúkala úctu prislúchajúcu vládnucej aristokracii. Po porážke amaNdebelov v roku 1893 vo vojne, ktorá sa stala známou ako Matabelská vojna, agenti Britskej juhoafrickej spoločnosti, keď prevzali plnú administratívnu kontrolu nad územím, zaviedli aj pravidlo levitovania amaNdebelov. Stalo sa módou mytologizovať vznešený pôvod amaNdebelov, ich odvahu a cnosť v boji a ich neúplatné dodržiavanie sparťanského vojnového kódexu.

Táto kniha je kronikou konfliktov, ktoré poznačili snahy Británie založiť kolóniu v regióne, vojen, ktoré sa viedli, a ich výsledkov.