God, Race, and History: Liberating Providence
Pri vytváraní rasových vízií moderného sveta si európski myslitelia privlastnili kresťanskú doktrínu prozreteľnosti a vytvorili myšlienku vlády európskeho ľudstva nad zemeguľou podľa vzoru Božej vlády nad vesmírom. Táto doktrína ako silná teória usporiadania vzťahu medzi Bohom a stvorením, časom a priestorom, sebou samým a iným slúžila ako intelektuálny rámec pre teoretizovanie belošstva, keďže mužský európsky subjekt nahradil Ježiša Krista ako ľudskú bytosť v centre svetových dejín.
Prostredníctvom analýzy diel G. W. F.
Hegela, Karla Bartha a Jamesa H. Conea sa v knihe Boh, rasa a dejiny skúma toto rozvrátenie kresťanskej doktríny prozreteľnosti, ako aj následné pokusy v rámci modernej protestantskej teológie oslobodiť túto doktrínu zo zajatia belošstva.
Potom rozvíja konštruktívnu politickú teológiu prozreteľnosti v rozhovore s Delores S. Williamsovou a M.
Shawnom Copelandom, pričom v zápasoch obyčajných, prehliadaných a utláčaných ľudských bytostí o prežitie a o vytvorenie prosperujúceho života pre seba, svoje komunity a svoj svet rozoznáva Ježiša Krista, ktorý pôsobí prostredníctvom Ducha Svätého.
