Hodnotenie:
Kniha „Boh bez častí“ od Jamesa E. Dolezala poskytuje dôkladnú obhajobu učenia o božskej jednoduchosti a zaoberá sa historickými aj modernými námietkami. Autor využíva klasické teologické zdroje, najmä spisy Tomáša Akvinského, aby vyjadril význam božskej jednoduchosti pre pochopenie Božej prirodzenosti. Recenzie vyzdvihujú jeho jasnosť, hĺbku a intelektuálnu prísnosť, ktorú vyžaduje od čitateľov, hoci niektoré kritiky poukazujú na nedostatok biblickej angažovanosti a spoliehanie sa na filozofické základy.
Výhody:⬤ Jasný a dôkladný výklad učenia o Božej jednoduchosti.
⬤ Zaoberá sa historickými a súčasnými teologickými diskusiami.
⬤ Dobre štruktúrované a usporiadané, vďaka čomu sú zložité myšlienky prístupné.
⬤ Ponúka hlboké filozofické a teologické poznatky, ktoré vychádzajú z klasických mysliteľov, ako je Akvinský.
⬤ oslovuje široké publikum naprieč denomináciami.
⬤ Občas je to hutné a náročné na čítanie kvôli filozofickému žargónu.
⬤ Kritika poukazuje na nedostatok pevných biblických odkazov v porovnaní s dogmatickými tvrdeniami.
⬤ Niektorí recenzenti sa domnievajú, že kniha sa výrazne opiera o aristotelovskú filozofiu, čo môže odradiť tých, ktorí sú voči tejto tradícii skeptickí.
⬤ Niekoľkým čitateľom sa zdalo, že v niektorých častiach textu chýba pútavý text z Písma, ktorý by podporil ich tvrdenia.
(na základe 20 čitateľských recenzií)
God Without Parts: Divine Simplicity and the Metaphysics of God's Absoluteness
Učenie o božskej jednoduchosti zohráva už dlho kľúčovú úlohu v chápaní Boha v západnom kresťanstve. Tvrdila, že popretím toho, že Boh sa skladá z častí, sú kresťania schopní vysvetliť jeho absolútnu sebestačnosť a jeho konečnú dostatočnosť ako absolútneho Stvoriteľa sveta.
Ak by bol Boh zloženou bytosťou, potom by sa na vysvetlenie alebo vysvetlenie Boha vyžadovalo niečo iné ako samotné božstvo. Ak by to tak bolo, potom by Boh nebol najabsolútnejší a nebol by schopný adekvátne poznať alebo vysvetliť seba samého bez odkazu na niečo iné než na seba samého. Táto kniha rozvíja tieto argumenty skúmaním dôsledkov božskej jednoduchosti pre Božiu existenciu, vlastnosti, poznanie a vôľu.
Popri tom je tu rozsiahla interakcia so staršími autormi, ako sú Tomáš Akvinský a reformovaní scholastici, ako aj s novšími filozofmi a teológmi. Pokúša sa odpovedať na niektoré v súčasnosti populárne kritiky Božej jednoduchosti a znovu potvrdiť zásadný význam pokračovania vo vyznávaní, že Boh je bez častí, a to aj v modernom filozoficko-teologickom prostredí.