Blízko od nepriateľa: Ako vojaci bojovali vo vojne v Európe v rokoch 1944 - 1945

Recenzie čitateľov

Kniha Michaela Doublera „Blízko k nepriateľovi“ poskytuje hlboký a analytický výskum taktického vývoja americkej armády počas druhej svetovej vojny v európskom divadle. Prostredníctvom podrobného skúmania rôznych bojových scenárov autor zdôrazňuje schopnosť armády prispôsobiť sa, inovovať a efektívne využívať taktiku kombinovaných zbraní proti nemeckým silám. Hoci je kniha chválená pre svoj informatívny obsah a historické detaily, čelí kritike pre svoj hutný štýl písania a organizáciu.

⬤ Hĺbková analýza taktiky a inovácií americkej armády v boji.
⬤ Vyzdvihuje prispôsobivosť a vynaliezavosť amerických jednotiek, ktoré čelili rôznym výzvam.
⬤ Bohatý na historické detaily a praktické poznatky získané zo skutočných bojov.
⬤ Pútavé pre milovníkov vojenskej histórie a vzdelávacie pre vojenských profesionálov.
⬤ Poskytuje nový pohľad na účinnosť amerických stratégií v porovnaní s materiálnou prevahou.

⬤ Štýl písania sa často opisuje ako suchý, hutný a príliš odborný, pripomínajúci učebnicu.
⬤ Niektorí čitatelia považovali organizáciu obsahu za mätúcu a kritizovali opakujúce sa zhrnutia.
⬤ Nie všetky kapitoly sú rovnako pútavé, čo vedie k rôznorodému zážitku z čítania.
⬤ Obmedzené zameranie na otázky operačnej úrovne a kontextové informácie nad rámec taktických diskusií.

(na základe 33 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Closing with the Enemy: How GIs Fought the War in Europe, 1944-1945

Obsah knihy:

Kniha Blízko nepriateľa pokračuje tam, kde sa končí deň D. Od Normandie cez "útek" vo Francúzsku až po posledný nápor nemeckej armády v bitke v Ardenách sa Doubler zaoberá smrteľnou vojnou - uzatváraním bojov s nepriateľom, vedením a vyhrávaním bitiek, zaberaním a udržiavaním územia. Jeho štúdia prináša provokatívne prehodnotenie toho, ako americkí vojaci plnili tieto nebezpečné a nákladné úlohy.

Doubler vykresľuje oveľa schopnejšie a úspešnejšie americké bojové sily, ako ich vykreslili predchádzajúci historici - najmä Russell Weigley, Martin Van Creveld a S. L. A. Marshall. Je pravda, že GI neboli na vojnu v Európe plne pripravení ani organizovaní a často boli vnímaní ako menejcenní v porovnaní s nemeckým protivníkom. Podľa Doublera to však viac než vynahradili svojou schopnosťou rýchlo sa učiť z chýb, prispôsobiť sa tvárou v tvár nepredvídaným prekážkam a inovovať nové taktiky na bojisku. Táto schopnosť prispôsobiť sa, tvrdí Doubler, bola pre americké úsilie oveľa dôležitejšia, ako sa nám doteraz zdalo.

Inovácie GI, poháňané prudkým demokratickým a podnikateľským duchom, sa objavovali na všetkých úrovniach - od nového využitia konvenčných zbraní a malých jednotiek až po rýchly preškoľovací výcvik vojakov na bojisku. Najdramatickejší úspech však dosiahli v kombinovanej vojne - koordinovanom používaní pechoty, tankov, delostrelectva, letectva a ženistov - v ktorej zdokonalili používanie leteckej podpory pri pozemných operáciách a tankových pechotných tímov na prelomenie nepriateľských pevností.

Doubler tvrdí, že bez takejto vynaliezavosti a vynaliezavého vedenia by nebolo možné poraziť tak dobre vycvičeného a silne opevneného nepriateľa, ako bola nemecká armáda, ktorej vojaci čelili v kľukatých živých plotoch severného Francúzska, v úzkych dláždených uliciach Aachenu a Brestu, v temných zákutiach Huertgenského lesa a v mrazivých zasnežených kopcoch Ardén.

Doubler ponúka aktuálnu pripomienku, že "obrovské účinky palebnej sily a techniky ešte stále nezbavia pozemné jednotky bremena zbližovania sa s nepriateľom". Ako naznačuje aj Púštna búrka, to sa pravdepodobne potvrdí aj na budúcich technologicky vyspelých bojiskách, kde sa bude naďalej oceňovať prispôsobivosť armády.