Hodnotenie:
Kniha „FOOL: IN SEARCH OF HENRY VIII'S CLOSEST MAN“ od Petra K. Anderssona je oceňovaná pre hlboký výskum života dvorného blázna Williama Somera. Je dobre napísaná, vyhýba sa špekuláciám a poskytuje fundovanú a faktografickú históriu napriek určitým obavám týkajúcim sa autorovho pôvodu. Zatiaľ čo jeden recenzent považuje autorov štýl písania za zmätočný, väčšina chváli pútavý obsah a historický význam knihy.
Výhody:⬤ Dobre napísaná a stručná
⬤ poskytuje hlboký a dôkladný výskum života Viliama Somera
⬤ na základe overených zdrojov bez špekulácií
⬤ fascinujúca pre nadšencov tudorovskej histórie
⬤ odporúčame pre jej fundovaný a faktografický prístup.
Jeden recenzent považoval autorov štýl písania za zmätený; obavy o autorovu odbornosť v tudorovských dejinách vzhľadom na zameranie na dejiny konca 19. storočia.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Fool: In Search of Henry VIII's Closest Man
Prvý životopis dvorného blázna Henricha VIII. Williama Somera, legendárneho zabávača a jednej z najzaujímavejších postáv tudorovskej éry
Na niektorých portrétoch Henricha VIII. sa objavuje iná, nápadná postava - zachmúrený a mrzuto vyzerajúci muž s vyholenou hlavou a v jednom prípade s opicou na pleci. Je to William alebo "Will" Somer, kráľov blázon, slávny vtipkár, ktorý údajne dokázal Henrichovi zdvihnúť náladu a trávil s ním mnoho hodín, často osamote. Bol Somer "umelý blázon", vychytralý komik, ktorý mohol pred kráľom voľne rozprávať, alebo "prirodzený blázon", niekto s mentálnym postihnutím, ako mnohí iní príslušníci tejto profesie? A akú úlohu zohral v búrlivom a násilnom tudorovskom období? Blázon je prvým životopisom Somera - a možno aj prvým životopisom renesančného blázna.
Po jeho smrti sa Somer stratil za svojou legendou a historici sa snažili oddeliť mýtus od skutočnosti. Peter K. Andersson objavil toľko faktov, koľko sa len dalo, a skladá tak doteraz najúplnejší obraz o záhadnom a nezvyčajnom mužovi s veľmi zvláštnou prácou. Somerov príbeh prináša nové poznatky o tom, ako blázni žili a čím presne sa živili, aký vzťah mali panovníci a dvorania k obyčajným ľuďom a ľuďom s postihnutím a či aspekty renesančného blázna prežívajú v modernom komikovi. Predovšetkým sa však dozvieme, ako sa obyčajnému človeku bez majetku a vzdelania podarilo stať sa hlavným dvorným maskotom a nepretržite prítomným v centre tudorovskej moci od 30. rokov 15. storočia až po vládu Alžbety I.
Ak sa pozrieme za hranice stereotypov o mužovi v pestrofarebnom odeve, Blázon odhalí málo známy svet, prekvapivý a znepokojujúci, keď komédia bola čímsi krutejším a nepríjemnejším, než si radi myslíme.
