Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 11 hlasoch.
The Battle of Nicopolis: The History and Legacy of the Decisive Siege that Ended One of the Last Medieval Crusades against the Ottomans
*Vrátane obrázkov.
*Obsahuje bibliografiu pre ďalšie čítanie.
Z hľadiska geopolitiky bolo azda najzásadnejšou udalosťou stredoveku úspešné osmanské obliehanie Konštantínopolu v roku 1453. Mesto bolo hlavným mestom cisárstva už v 4. storočí, keď tam Konštantín Veľký presunul mocenské centrum Rímskej ríše, čím fakticky vytvoril dve takmer rovnako silné polovice najväčšej antickej ríše. Konštantínopol zostal hlavným mestom Byzantskej ríše aj po tom, ako sa západná časť Rímskej ríše koncom 5. storočia rozpadla. Prirodzene, aj Osmanská ríša bude po svojom dobytí, ktoré fakticky ukončilo existenciu Byzantskej ríše, využívať Konštantínopol ako hlavné mesto svojej ríše a vďaka svojej strategickej polohe bol dlhé roky obchodným centrom a pod tureckým názvom Istanbul ním zostáva dodnes.
Prirodzene, Byzantínci a Európania sa s osmanskými nájazdmi nezmierili a v generáciách pred osmanským víťazstvom v Konštantínopole sa európske aliancie často pokúšali zastaviť osmanský postup, pričom svoje kampane formulovali v zmysle križiackych výprav. Jedna z nich sa uskutočnila koncom 14. storočia a predznamenala to, čo malo prísť v 15. storočí.
Kontext udalostí, ktoré viedli k bitke pri Nikopoli, tvoria osmanské výpravy v 14. storočí. Jednu z posledných veľkých križiackych výprav začal v roku 1396 pápež Bonifác IX. a načasovanie bolo ideálne na to, aby sa európske kráľovstvá spojili a vytvorili silnú hrozbu pre Osmanov. Storočná vojna medzi Francúzskom a Anglickom bola v stave prímeria a kráľ Richard II. sa práve oženil s francúzskou princeznou Izabelou. Angličania aj Frankovia by tak mohli vyslať svoje sily, aby sa pripojili ku križiackej výprave, a rovnako aj Uhorsko, Bulharsko, Benátky, Janov, Chorvátsko, Valašsko, Svätá ríša rímska a Rytiersky rád. Odhaduje sa, že križiacke vojská aj osmanské armády pozostávali každá z nich z približne 15 000 - 20 000 mužov, ale všetky pramene uvádzajú rôzne príbehy. Niektoré hovoria o armádach s veľkosťou státisícov mužov a niektoré uvádzajú, že nepriateľské sily boli aspoň dvakrát väčšie ako ich vlastné vojsko. V skutočnosti sa skutočná účasť anglických vojakov nedokázala a záznamy o vyslaní takejto armády do zahraničia v tom čase neexistujú. Janov a Benátky sa pravdepodobne viac angažovali aj v iných oblastiach pod svojou vládou, hoci na podporu križiakov určite vyslali menší konvoj. Na osmanskej strane sa počty rovnako líšia, ale koalícia Srbov a Turkménov sa pravdepodobne dala spočítať na menej ako 20 000 osôb.
Nikopolis bol prirodzeným miestom pre takúto bitku. V roku 1393 ho bulharský cár Ivan Šišman bránil v poslednom útoku proti invázii Osmanskej ríše, ale známa bitka pomenovaná podľa mesta sa odohrala v roku 1396, keď sa armáda rytierov z celej Európy postavila proti osmanskej armáde. Táto bitka je známa tým, že predstavuje posledný prípad, keď sa kresťanská Európa (alebo aspoň jej väčšina) zjednotila pod jednou zástavou v boji proti spoločnému nepriateľovi, a tento vojenský podnik sa často nazýva posledná krížová výprava. Tento názov síce nie je úplne presný, pretože národy pokračovali v boji proti islamským Osmanom pod zástavou križiakov ešte ďalších 300 rokov, ale táto kampaň predstavovala posledné obdobie, keď šľachta, ak nie obyčajní ľudia, v Európe konala jednotne, a ako taká znamenala doznievanie stredoveku, obdobia, keď katolícka cirkev mala absolútnu moc nad Európou a formovala jej spoločnosť a kultúru.
Bitka pri Nikopoli: Nikopolis: História a odkaz rozhodujúceho obliehania, ktoré ukončilo jednu z posledných stredovekých križiackych výprav proti Osmanom, opisuje udalosti a konflikty, ktoré viedli k jednej z najznámejších bitiek v stredovekej Európe. Spolu s obrázkami dôležitých osôb, miest a udalostí sa dozviete o bitke pri Nikopoli ako nikdy predtým.
