Vzájomné vzťahy medzi slovom a obrazom, literatúrou a výtvarným umením zohrali rozhodujúcu úlohu pri otvorení a obnovení umeleckej koncepcie diela v 60. a 70.
rokoch 20. storočia.
Na základe prípadových štúdií z nemecky hovoriacich krajín autor analyzuje dynamickú a expanzívnu tvorbu umeleckých prekračovateľov hraníc, ako boli Wolf Vostell, Dieter Roth, Joseph Beuys a Jochen Gerz. Diela skúmané v tomto zväzku z oblasti vizuálnej poézie, akčného umenia a intermediálneho umenia, ako aj konceptuálneho umenia a fototextov definujú procesuálnu, participatívnu a intermediálnu estetickú prax, ktorá má vplyv aj v súčasnosti.