Bezdrôtové informačné siete tretej generácie

Pôvodný názov:

Third Generation Wireless Information Networks

Obsah knihy:

Rutgersova univerzita spustila WINLAB v roku 1989, práve keď sa komunikačný priemysel, federálna vláda a finančná komunita v Spojených štátoch zobudili na rastúci záujem verejnosti o bezdrôtovú komunikáciu a na nedostatok technológií, ktoré by ho mohli uspokojiť. Tajomstvo už bolo odhalené v Európe, kde sa od rysovacích dosiek cez laboratóriá a továrne až po spotrebiteľov dostávali do obehu najmenej tri nové bezdrôtové a mobilné systémy.

V júli 1989 usporiadala FCC dobre obsadené školenie, ktoré sa zmenilo na diskusiu o tom, či britská alebo švédska technológia druhej generácie je kľúčom k masovej osobnej komunikácii. Mnohí poslucháči sa pýtali, či je technológia Spojených štátov mimo hry. Technologická neistota je v bezdrôtovej komunikácii väčšia ako v akejkoľvek inej informačnej službe.

Napríklad komunikácia prostredníctvom viacgigabitových optických vlákien sa vyvíjala usporiadane od základnej vedy, ktorá viedla k technológii, ktorá následne stimulovala normy a potom komerčné produkty. Nakoniec sa nájdu aplikácie a priemysel a celá spoločnosť budú mať z toho úžitok.

Naproti tomu aplikácie bezdrôtovej komunikácie sú pre dychtivú verejnosť zrejmé. Existuje veľký trh, ktorý však brzdí nedostatok kapacity. Dopyt viedol mobilný priemysel k tomu, že formuloval normy pre pokročilé systémy skôr, ako bola vytvorená technológia na ich implementáciu.

Všetci so zatajeným dychom čakajú na výkon prvých výrobkov. Medzery v základnej vede zvyšujú neistotu a bránia riešeniu technologických diskusií.