Básne Andreja

Recenzie čitateľov

Debutová básnická zbierka Shelly Wagnerovej, ktorú napísala po tragickej smrti svojho syna, ponúka dojemné skúmanie smútku prostredníctvom živého a úprimného jazyka. Zbierka rezonuje s čitateľmi, najmä s tými, ktorí zažili stratu, a poskytuje im potvrdenie aj útechu v ich vlastnom smútku.

Poézia je surová, úprimná a hlboko dojímavá, zachytáva zložité emócie sprevádzajúce smútok. Čitatelia oceňujú živé obrazy a výstižné vyjadrenie smútku, vďaka čomu sa k nej môže vyjadriť každý, kto stratil blízkeho človeka. Kniha slúži ako cenná pomôcka pri poradenstve o smútku a odporúča sa pre tých, ktorí smútia.

Téma je ťažká a nemusí sa páčiť čitateľom, ktorí hľadajú ľahšiu poéziu. V niektorých recenziách sa spomína, že nie je vhodná pre tých, ktorí dávajú prednosť abstraktnejšej poézii alebo poézii zameranej na techniku.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Andrew Poems

Obsah knihy:

V jemný letný večer vo Virgínii Shelly Wagnerová hojdala svojho päťročného syna na hojdačke na dvore a trávila hodiny medzi večerou a spaním. Opustila ho len na chvíľu, ale keď sa vrátila, Andrew zmizol.

Neskôr v tú noc ho našli utopeného v rieke za ich domom. Wagnerová začala písať básne - nie ako terapiu, ako hovorí, ale aby zistila, či dokáže vyjadriť rozsah svojich skúseností plnšie ako v knihách, ktoré čítala. Výsledkom Wagnerovej hľadania je zbierka veršov, ktorá potešila a inšpirovala tisíce rodičov, pacientov a ďalších odhodlaných pozostalých.

Tieto jasné, nefalšované básne, v ktorých evokuje život a smrť svojho päťročného syna, sú dojímavé a nezabudnuteľné....

Na Andrewa budete spomínať, akoby ste ho poznali, tohto rozkošného chlapca. --RUTH STONE Poklad Nasledujte moju ruku do tohto kufra.

Preskúmajte sami jeho poklad. Zdvihnite a prečítajte si ťažkú drevenú dosku, kus dreva, na ktorú načmáral svoje meno - červené písmená, všetky veľké, E dozadu. V škôlke sa naučil dokonale podpisovať svoje početné kresby, klenoty svojej poslednej vôle.

Vyskúšal si svoje žiarivo žlté slnečné okuliare. Pozrite sa na svet tak, ako ho videl on - jasne plný nádeje. Vsuňte ruku do rukáva jeho obľúbenej červenej košele, akoby ste ho chceli poštekliť.

Zasmial by sa. Možno sa rozplačeš.

Nakoniec si s najväčšou opatrnosťou podržte to, čo vyrobil v škôlke - biely sadrový odliatok jeho ruky s roztiahnutými prstami, akoby vám hovoril, koľko bude mať rokov, keď zomrie.