Babbitt

Recenzie čitateľov

Recenzie na román Sinclaira Lewisa „Babbitt“ zdôrazňujú jeho trvalý význam a kritiku života americkej strednej triedy v 20. rokoch 20. storočia a poukazujú na témy konformizmu, materializmu a hľadania osobnej identity. Viacerí čitatelia však vyjadrili nespokojnosť s nízkou kvalitou niektorých vydaní, najmä s problémami s malým písmom a fyzickým stavom.

Mnohé recenzie chválili prenikavé zobrazenie ašpirácií strednej triedy a spoločenskej kritiky, pričom si všímali humor a význam knihy pre súčasnú spoločnosť. Čitatelia ocenili hĺbku charakterov a skúmanie univerzálnych tém, ako je konformita a sebapoznanie. Niektorí vyzdvihli klasický status knihy a jej význam ako americkej literatúry.

Mnohé recenzie kritizovali konkrétne vydania knihy za príliš malé písmo, zlú väzbu a celkovo nízku kvalitu, čo znižovalo zážitok z čítania. Objavili sa sťažnosti na stav výtlačkov predávaných ako „nové“, čo viedlo k frustrácii kupujúcich.

(na základe 147 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

Babbitt (1922) od Sinclaira Lewisa je satirický román o americkej kultúre a spoločnosti, ktorý kritizuje prázdnotu života strednej triedy a spoločenský tlak na konformitu. Polemika, ktorú Babbitt vyvolal, mala vplyv na rozhodnutie udeliť Lewisovi v roku 1930 Nobelovu cenu za literatúru.

Slovo "Babbitt" sa dostalo do anglického jazyka ako "človek a najmä podnikateľ alebo profesionál, ktorý sa bezmyšlienkovite prispôsobuje prevládajúcim normám strednej triedy".

Po sociálnej nestabilite a prudkej hospodárskej kríze, ktorá nasledovala po prvej svetovej vojne, mnohí Američania v 20. rokoch 20. storočia považovali obchod a rast miest za základ stability. Občianski povzbudzovači a selfmademani strednej triedy predstavovali najmä americké obrazy úspechu v čase, keď bolo presadzovanie americkej identity kľúčové tvárou v tvár rastúcim obavám z komunizmu. Rastúce mestá na Stredozápade, ktoré sa zvyčajne spájali s masovou výrobou a vznikom konzumnej spoločnosti, boli zároveň vnímané ako symboly amerického pokroku. George F. Babbitt, hlavná postava románu, bol výborom pre udeľovanie Nobelovej ceny v roku 1930 označený za "ideál amerického populárneho hrdinu strednej triedy. Relatívnosť obchodnej morálky, ako aj súkromných pravidiel správania je pre neho prijatým článkom viery a bez váhania považuje za Boží zámer, aby človek pracoval, zvyšoval svoj príjem a tešil sa z moderných vymožeností.".

Hoci mnohí iní populárni spisovatelia píšuci v čase vydania Babbitta vykresľujú "búrlivé dvadsiate roky" ako obdobie spoločenských zmien a rozčarovania z materiálnej kultúry, moderní vedci tvrdia, že Lewis sám nepatril k "stratenej generácii" mladších spisovateľov, ako boli Ernest Hemingway alebo F. Scott Fitzgerald. Namiesto toho ho ovplyvnila progresívna éra; a zmeny v americkej identite, ktoré sprevádzali rýchlu urbanizáciu krajiny, technologický rast, industrializáciu a uzatváranie hraníc. Hoci progresívna éra postavila okolo bezúhonného amerického podnikateľa ochrannú bariéru, jeden literárny vedec napísal, že "Lewis mal to šťastie, že prišiel na scénu práve vtedy, keď cisárove šaty mizli". Lewisa prirovnávali k mnohým autorom, ktorí písali pred vydaním Babbitta a po ňom a ktorí podobne kritizovali strednú triedu. Hoci bola publikovaná v roku 1899, teda dávno pred Babbittom, často uvádzaným porovnávacím bodom je Teória voľnočasovej triedy od Thorsteina Veblena, ktorá kritizovala konzumnú kultúru a sociálnu súťaž na prelome 19. a 20. storočia. O desaťročia neskôr, v roku 1950, bola napísaná kniha Davida Riesmana The Lonely Crowd (Osamelý dav), ktorá sa tiež prirovnáva k Lewisovým spisom. (wikipedia.org)