Autofiction and Cultural Memory
Autofilozofia a kultúrna pamäť otvára nové možnosti výskumu autofilozofie tým, že ukazuje, ako postkoloniálni spisovatelia môžu podať svedectvo o minulých kultúrnych alebo politických bojoch, a tak prispieť k novým formám kultúrnej pamäti.
Väčšina diskusií o autofikcii ju považovala za individualistickú formu, ktorá sa zaoberá osobným rastom jej autorov. Pritom uprednostňuje rozprávanie o súkromnom vývoji pred rozprávaním o spoločenskej angažovanosti a je v súlade so západnými koncepciami vlastníctva a autorstva. Naproti tomu Hywel Dix ukazuje, ako rôzni spisovatelia mimo západného sveta využívali techniky autofikcie iným spôsobom, stavajúc sa na vedľajšiu líniu svojich vlastných príbehov, aby prejavili solidaritu s bojmi proti imperializmu a tyranii.
Na základe príkladov z Alžírska, Etiópie, Karibiku, Ameriky, Indie a Turecka Dix predstavuje autofikciu ako formu, ktorá spája životné príbehy autorov s kolektívnymi bojmi ich spoločností, aby obnovila pohľad na historické nespravodlivosti, ktoré boli marginalizované a zabudnuté. Tým, že prispieva k novým formám kultúrnej pamäti, autofikcia nastoľuje dôležité otázky o tom, čo si vyberáme, aby sme si pamätali, a čo si ceníme v súčasnosti. Táto kniha bude zaujímavá pre každého, kto sa zaoberá postkoloniálnymi štúdiami, svetovou literatúrou, traumatologickými štúdiami, autobiografiou, životopisom alebo sociálnou spravodlivosťou.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)