Autenticita evanjelií

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Authenticity of the Gospels

Obsah knihy:

To, že evanjeliá sú spisy ich tradičných apoštolských autorov, sa dlho považovalo za ustálenú pravdu. Dlho sa tiež tvrdilo, že Matúš bol prvý, a to už v 40. rokoch nášho letopočtu, po ňom nasledovali Marek a Lukáš a nakoniec Ján, a že všetky boli napísané približne pred rokom 70 n. l. Tieto názory boli približne od konca 18. storočia spochybňované alebo popierané novozákonníkmi. Prevláda názor, že evanjeliá nenapísali očití svedkovia, hoci závisia od materiálu, ktorý môže pochádzať od očitých svedkov. Marek bol údajne napísaný ako prvý a nie oveľa skôr ako v roku 70 n. l. Matúš a Lukáš sú neskoršie a závisia od Marka a niektorých neznámych zdrojov. Ján je posledný, nadväzuje na nezávislú tradíciu a mohol vzniknúť až v roku 100 n. l.

Dôvodom tejto zmeny názorov je tzv. historicko-kritická metóda, ktorá si nárokuje na vedeckosť a aktuálnosť literárnej kritiky a odhaľovanie rôznych časových vrstiev v písaných textoch. Táto metóda tiež predpokladá, že správy o zázrakoch a iných nadprirodzených javoch nie sú historické, ale neskoršie výmysly pridané na náboženské účely.

Táto kniha ukazuje, že historicko-kritická metóda nie je historická ani kritická, ba dokonca ani metóda. Metóda totiž predpokladá, ale nemôže dokázať, že nadprirodzené udalosti nie sú historické; ignoruje historické dôkazy o pôvode a autorstve evanjelií; jej literárna kritika je nepredstaviteľná a jej aplikácia na otázky datovania svojvoľná. Neexistuje dôvod, aby sme jej výsledky prijali ako opodstatnené alebo dokonca vierohodné. Tradičné datovanie a autorstvo evanjelií je jediná výpoveď, ktorá má zmysel.

Napriek tomu majú prvky historicko-kritickej metódy legitímne využitie, ak sa aplikujú spravodlivo a berú sa spolu s historickými dôkazmi a faktom (dobre zisteným očitými svedkami) nadprirodzených skutočností. Keď sa tieto prvky takto použijú, možno ukázať, že poskytujú hodnoverné a obhájiteľné opisy pôvodu najmä Markovho a Lukášovho evanjelia, ktoré spolu s Matúšovým evanjeliom vykazujú znaky závislosti a prekrývania. Ak sa historické dôkazy berú vážne a ak sa spravodlivo uplatní literárna kritika, možno hodnoverne vysvetliť pôvod najmä Markovho evanjelia, ako vzniklo z Petrovho kázania v porovnaní so starším Matúšovým evanjeliom a s novším Lukášovým evanjeliom, ktoré sponzoroval apoštol Pavol.

Tento alternatívny opis vzniku Markovho a Lukášovho diela je skvelým príkladom toho, ako sa historické dôkazy a literárna kritika dajú použiť na vysvetlenie inak záhadných javov. Tento opis možno nie je jediný, ktorý zachraňuje všetky javy. Ukazuje však, ako tradičné autorstvo a datovanie evanjelií na rozdiel od historicko-kritickej metódy dáva vynikajúci zmysel všetkým javom: literárnym, historickým aj racionálnym. Tradičný pohľad na evanjeliá je jediný rozumný pohľad, ktorý možno prijať.