Athanatism: Consciousness and Immortality Under a Skeptic's Microscope
Považujem za pozoruhodné, že evolučný zoológ pôsobiaci v druhej polovici 19. storočia mohol byť taký prezieravý, pokiaľ ide o užitočnosť skúmania vedomia z čisto fyzikálneho hľadiska.
Ernst Haeckel (1834 - 1919) si síce uvedomoval, že mnohí jeho kolegovia zastávajú dualistické názory na povahu sebauvedomenia (duša oddelená od tela), ale videl jasnejšie ako väčšina, že takéto nadprirodzené domnienky sú zbytočné a neprogresívne. Ak zameriame svoju pozornosť na zmyslový svet, a najmä na mozog, môžeme dosiahnuť oveľa hlbšie a bohatšie pochopenie toho, ako a prečo muselo vedomie vôbec vzniknúť. Ak však zaujmeme čisto spiritualistickú perspektívu a budeme tvrdiť, že „duša“ nie je hmotná, potom sme v podstate zastavili akékoľvek vedecké skúmanie samotnej biochémie, ktorá dáva vzniknúť rôznym stupňom vedomia.
Haeckel poukazuje na to, že naše vlastné sebauvedomenie je prirodzený jav a nie niečo, čo je súčasťou sveta, ktorý obývame. Ako jasne uvádza: „Uvidíme, že vedomie je jednoducho prírodný jav ako každá iná psychická vlastnosť a že podlieha zákonu substancie ako všetky ostatné prírodné javy.“.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)