Poézia Carlosa A. Aguilera bola radikálnym zásahom do kubánskej literárnej scény.
Nielen v súčasnej sfére, ale aj v kubánskej básnickej tradícii od 19. storočia. Možno si predstaviť to zmätenie v krajine, kde takmer neexistuje "avantgarda" v poézii, a v desaťročiach absolútnej politickej moci.
Nejde o to, že by išlo o antipoéziu, ani o variant neobaroka. Bola sama o sebe a pre seba a pre iných, ktorí neviem, či by ju čítali v mene problematickej krásy alebo, oveľa lepšie, istej cudzosti.
(Rolando SAnchez MejIas) Carlos A. Aguilera (Havana, 1970) vydal poviedkové texty TeorIa del alma china (2006), El imperio OblOmov (2014) a Clausewitz y yo (2015), divadelnú hru Discurso de la madre muerta (2012) a básnické zbierky Das Kapital (1997) a Retrato de A. Hooper y su esposa (1996), obe zozbierané v Asia Minor.
Bol zakladateľom projektu DiAspora(s) a v rokoch 1997 až 2002 spoluredigoval rovnomenný časopis. Žije v Prahe.
