Sociálne vzdelávanie je hnacou silou transformácie bytia a reality, budovania novej formy racionality, ktorá je oddaná emancipačnému rozumu, ktorý slúži spoločnosti.
Z tohto dôvodu bolo cieľom tohto výskumu uvažovať o service learningu v kontexte univerzitnej komunitnej služby. Z metodologického hľadiska bola prijatá kvalitatívna perspektíva s hermeneutickým prístupom, ktorej cieľom bolo odhaliť epistemologickú racionalitu, ktorá v súčasnosti riadi implementáciu univerzitnej komunitnej služby a metodológiu service-learning vo venezuelskom kontexte; rekonfigurovať význam service learningu v kontexte univerzitnej komunitnej služby a okrem toho vytvoriť usmernenia pre sociálno-vzdelávaciu artikuláciu, ktorá zaručí funkčnosť service learningu ako formatívnej možnosti v prospech univerzitnej transformácie.
Spomedzi výsledkov možno pre ich väčšiu relevantnosť vyzdvihnúť nasledovné: sociálne vzdelávanie si v súčasnej kultúrnej klíme vyžaduje rozchod s tradičnou formou vzdelávania a smerovanie k univerzite angažovanej vo svojom prostredí.