The Apocryphal Sunday: History and Texts from Late Antiquity
Množstvo apokryfných a pseudepigrafických textov z neskorej antiky poukazuje na význam nedele ako sviatku pre pokrstených kresťanov. V prvom rade ide o tzv.
list z neba, ktorý zažil širokú a dlhodobú recepciu až do novoveku, hoci bol od začiatku kritizovaný aj ako falzifikát. Žiaľ, týmto textom sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť. Tento zväzok predstavuje rôzne verzie Listu z neba, ako aj ďalšie texty (pseudepigrafické Skutky Cézarejskej synody; pseudepigrafické kázne Euzébia Alexandrijského, Jána Chryzostoma a Bazila Cézarejského; úryvky z Didaskálie alebo Diataxis Ježiša Krista; druhá apokryfná Jánova apokalypsa; Visio Pauli; kázeň Sofronia Jeruzalemského a Anastáziova apokalypsa) spolu s prekladom a komentárom.
Úvod rozpráva príbeh tohto listu a začleňuje ho spolu s ostatnými textami do kultúrnych dejín nedele. Ukazuje sa, že nedeľa ako deň odpočinku a sviatok dlho nebola v popredí vývoja cirkevného sviatočného kalendára, hoci cisár Konštantín v roku 321 n. l.
vydal zákon o sviatočnom odpočinku v nedeľu. Nedeľa skôr označuje koniec christianizácie času a kalendára, keď Veľká noc, Letnice, Vianoce a sviatky mučeníkov už boli samozrejmosťou. Autori týchto textov chceli zrejme tento proces urýchliť, preto sa anonym dokonca uchýlil k tomu, že za autora listu predstavil samotného Krista.
Tu sa hrozí prísnymi trestami všetkým, ktorí nedodržiavajú nedeľu, ktorí pracujú, akoby to bol všedný deň, a ktorí vynechávajú bohoslužby. Široká tradícia ukazuje, že list sa napriek všetkej kritike čítal a šíril, a dokonca sa z neho stala raná forma reťazového listu.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)