Apokalyptische Gegenwarten
V diskusiách o cirkvi a ústredných otázkach viery v 16.
storočí sa diskurz reformačných hnutí vyznačoval nárastom významu apokalyptických interpretácií. Kritika cirkvi a cirkevných inštitúcií, ale aj vlastného postavenia sa exegeticky legitimizovala podľa vzoru výkladov o konci sveta: Identifikácia súčasných a historických udalostí, ľudí a skupín ľudí na základe apokalyptických obrazov sa argumentovala z hľadiska ortodoxie nárokovanej pre vlastné hnutie.
Výsledný apokalyptický výklad súčasnosti sa zakladal predovšetkým na Biblii, hoci sa využívali aj iné zdroje, napríklad astrologické a vizionárske proroctvá. Najmä odlišné chápanie exegézy, zjavenia a proroctva, ktoré sa v nich prejavilo, prispelo k diskurzu o konci sveta, ktorý sa viedol medzi diskurzovo silným luteránskym hnutím a marginalizovanými reformačnými hnutiami a je predmetom tejto diskurzovo-analytickej a kultúrno-vedeckej štúdie.