Antinatalizmus: Odmietavá filozofia od budhizmu po Benatara

Recenzie čitateľov

Kniha slúži ako komplexný úvod do rejekcionistickej a antinatalistickej filozofie a zrozumiteľným a metodickým spôsobom predkladá silné argumenty. Čitatelia ocenili jej informatívny obsah a pútavý štýl písania, hoci niektorí kritizovali kvalitu úpravy a navrhovali, že písanie by mohlo byť sugestívnejšie. Napriek určitým nedostatkom mnohé recenzie vyzdvihujú knihu ako cenný zdroj informácií na pochopenie týchto zložitých filozofických myšlienok.

⬤ Jasné a zrozumiteľné písanie
⬤ komplexný prehľad antinatalistickej filozofie
⬤ dobre štruktúrované a informatívne
⬤ pútavé a príjemné čítanie
⬤ vynikajúce zdroje pre ďalšie porozumenie
⬤ obsahuje užitočné často kladené otázky
⬤ odhaľuje historický kontext a predchodcov moderných myšlienok.

⬤ Redakčné problémy s interpunkciou a formátovaním
⬤ niektorí čitatelia majú pocit, že písanie by mohlo byť sugestívnejšie
⬤ nemusí uspokojiť tých, ktorí sú už s témami oboznámení
⬤ zaznamenaný rodový jazyk
⬤ obmedzený rozsah neľudských perspektív.

(na základe 20 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Anti-Natalism: Rejectionist Philosophy from Buddhism to Benatar

Obsah knihy:

Zdá sa, že v posledných desaťročiach sa začala tzv. bezdetná revolúcia. Vo vyspelých krajinách sa čoraz viac ľudí rozhoduje nemať deti. Príčiny tejto "revolúcie" sú rôzne, vrátane presvedčenia, že vytvoriť nový život znamená vystaviť niekoho zbytočne a bez jeho súhlasu mnohým životným utrpeniam vrátane smrti. Toto presvedčenie a jeho základná filozofia sú známe ako antinatalizmus. V poslednom čase došlo k oživeniu tejto filozofie, pričom hlavným katalyzátorom bola kniha Davida Benatara Better Never To Have Been (2006). Antinatalizmus možno vnímať ako súčasť širšej filozofie, ktorú tu označujeme ako rejekcionizmus a ktorá považuje existenciu - priamo alebo nepriamo, t. j. ako plodenie - za hlboko problematickú a neprijateľnú.

Kniha sleduje vývoj tejto filozofie od jej starovekých náboženských koreňov v hinduizme (mokša) a budhizme (nirvána) až po jej najmodernejšie vyjadrenie juhoafrickým filozofom Davidom Benatarom. Skúma prínos odmietavého myslenia Schopenhauera a von Hartmanna v 19. storočí a Zapffeho, málo známeho nórskeho mysliteľa, v 20. storočí a najnovšie Benatara. Benatar a Zapffe predstavujú tento prístup najvýraznejšie ako antinatalizmus. V knihe je venovaná aj kapitola literárnemu vyjadreniu odmietavej filozofie v dielach Samuela Becketta a J. P. Sartra. Celkovo možno povedať, že rejekcionizmus zďaleka nie je ezoterickou doktrínou, ale je významne prítomný v dejinách ľudstva, pričom sa rozprestiera vo všetkých troch hlavných kultúrnych formách - náboženskej, filozofickej a literárnej.

Kniha tvrdí, že antinatálna filozofia a jej prax vďačí za mnohé trom hlavným vývojovým trendom: sekularizácii, liberalizácii spoločenských postojov a technologickému pokroku (antikoncepcia). Antinatálne postoje a prax by sa preto mali považovať za súčasť "pokroku" v tom zmysle, že tento vývoj rozširuje náš výber životných štýlov a postojov k existencii. Celkovo kniha tvrdí, že antinatalizmus treba brať vážne a považovať ho za legitímny názor modernej sekulárnej civilizácie. Po druhé, kniha sa snaží situovať súčasné antinatalistické myslenie do jeho historickej a filozofickej perspektívy. Napokon tvrdí, že na to, aby sa antinatalizmus ďalej rozvíjal, je potrebné ho inštitucionalizovať ako formu racionálnej "filozofie života" a venovať viac pozornosti problémom a perspektívam uplatňovania tejto filozofie v praxi.

Životopis autora: Autor je sociálny vedec. Po získaní doktorátu na Londýnskej univerzite pôsobí ako univerzitný profesor. Táto kniha je výsledkom jeho dlhodobého záujmu o otázky existencie a existenciálnej filozofie.

Kľúčové slová: Schopenhauer, Zapffe, Benatar, Beckett.