Andante sostenuto: II. from the Sinfonia Drammatica by Ottorino Respighi, transcribed for Organ
Ottorino Respighi, ktorý je jednoznačne považovaný za majstra orchestrácie ešte predtým, ako sa stal veľkým symfonickým skladateľom, bol od mladosti kozmopolitným hudobníkom. Po štúdiu kompozície u Giuseppeho Martucciho v Bologni mal rozhodujúce hodiny u Nikolaja Rimského-Korsakova.
Jeho Sinfonia Drammatica je jedinou skladbou, ktorú napísal vo forme symfónie (Rímsky triptych - Pini di Roma; Fontane di Roma; Feste Romane - je vlastne sériou symfonických básní). Ide o rozsiahlu stranu (trvá približne hodinu) v troch častiach dokončenú v roku 1914, ktorá v sebe odráža rad vplyvov, napríklad Rinského-Korsakova, Skrjabina, Francka, Mahlera, Wagnera, Brucknera, Debussyho, Regera a Straussa. Druhá časť Andante sostenuto, mimoriadne vážna a dramatická, odhaľuje istú znalosť Debussyho a odkazy na Franckove Trois Chorals.
Je to najkratšia časť (trvá približne 17 minút) symfónie. Je postavená na troch kontrastných myšlienkach a po kantabilnom úvode a druhej časti v pastorálnom šate predstavuje akýsi chorál (na Franckov spôsob) v nízkom registri trombónov a druhýkrát, v repríze, v sláčikovej sekcii.
Potom nasleduje zaujímavá fuga, v ktorej je chorálová téma prepracovaná ako cantus firmus (s výrazným odkazom na podobné spracovania Regera). Zo všetkých týchto dôvodov sa domnievam, že táto časť, ktorú navyše mimoriadne milujem, je osobitne spojená so zvukom a svetom organa, preto som ju chcel spracovať.
Partitúra, ktorú som vytvoril, predstavuje len niekoľko náznakov správnej registrácie, zachováva však všetky dynamické znaky originálu (okrem toho sú v tých istých bodoch uvedené označenia rodín nástrojov, ako v pôvodnej partitúre, ktoré sú zapojené do konkrétnej pasáže), čo vo výsledku umožní pozornému hudobníkovi orientovať sa v mimoriadne kultivovanom orchestrálnom zápise.
