Anarchia a kultúra: Estetická politika modernizmu

Pôvodný názov:

Anarchy and Culture: The Aesthetic Politics of Modernism

Obsah knihy:

Anarchizmus sa všeobecne chápe ako neúspešná ideológia, politická filozofia, ktorá kedysi možno mala veľa stúpencov, ale dnes priťahuje len čudákov a excentrikov. Táto kniha tvrdí, že úpadok politického anarchizmu je len polovica príbehu; druhú polovicu tvorí príbeh o rozsiahlom kultúrnom úspechu.

David Weir rozvíja túto tézu viacerými spôsobmi. Začína úvahou o mieste kultúry v politickom myslení klasických anarchistických mysliteľov Williama Godwina, Pierra-Josepha Proudhona, Michaila Bakunina a Petra Kropotkina. Potom ukazuje, ako vnímaná anarchia spoločnosti devätnásteho storočia podnietila spisovateľov ako Matthew Arnold, Henry James a Fiodor Dostojevskij, aby sa odvrátili od politiky a hľadali jednotu v myšlienke spoločnej kultúry.

Keď však ďalší spisovatelia a umelci konca 19. storočia začali sympatizovať s anarchizmom, vyhliadka na spoločnú kultúru sa čoraz viac vzďaľovala.

Podľa Weirovej sa za veľkou časťou kultúry fin de si cle skrýva afinita k anarchizmu, ktorá sa vyvinula medzi členmi umeleckej avantgardy. Samotný vznik modernizmu možno totiž chápať ako estetickú realizáciu anarchistickej politiky.

Na podporu tohto tvrdenia Weirová ukazuje, že anarchizmus je kľúčovým estetickým princípom, z ktorého vychádza tvorba širokého spektra modernistických osobností, od Henrika Ibsena a Jamesa Joycea až po dadaistu Huga Balla a surrealistu Luisa Bu uela. V závere Weirová prehodnocuje fenomén postmoderny ako len najnovší prípad migrácie politiky do estetiky a naznačuje, že anarchizmus je tu s nami stále ako kultúrny stav.