Americké delo 37-MM v druhej svetovej vojne

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

The U.S. 37-MM Gun in World War II

Obsah knihy:

Kanón kalibru 37 mm, vyvinutý v reakcii na Haagsky dohovor z roku 1899, spĺňal obmedzenia týkajúce sa veľkosti zbraní, ktoré mohli strieľať výbušné náboje, a zároveň bol dostatočne ľahký a smrtiaci na to, aby sa dal použiť v boji. Po prvej svetovej vojne, v ktorej sa vo veľkej miere používala francúzska 37 mm zbraň vzor 1916, niekoľko krajín vyvinulo alebo prevzalo 37 mm zbraň.

Za vývojom protitankového kanóna zaostávali Spojené štáty, ktoré sa pri vývoji opierali o nemeckú konštrukciu 37 mm kanóna Pak 36. V polovici 30. rokov 20. storočia americké ministerstvo výzbroje navrhlo 37 mm kanón M3 a lafetu M4, výsledkom čoho bolo ťahané protitankové delo, prvé protitankové delo v americkej armáde. Toto delo sa na začiatku druhej svetovej vojny ukázalo ako účinné, ale keďže sa zvýšila nemecká pancierová ochrana, nedokázalo preraziť čelný pancier mnohých nemeckých tankov a bolo odsunuté na menej významné úlohy. Zbraň sa však osvedčila v boji proti japonským tankom a japonským oporným bodom na Ďalekom východe.

Americká armáda používala toto delo na viacerých sériových a experimentálnych obrnených vozidlách vrátane stredného tanku M3 Lee, ľahkého tanku M3 Stuart, ľahkého tanku M5 Stuart, obrneného vozidla M8, obrneného vozidla T17E1 Staghound a prieskumného vozidla M3A1E3. Zbraň sa používala aj na niekoľkých neobrnených vozidlách, na lietadle P39 Aeracobra a na vybraných námorných plavidlách. Napriek svojim malým rozmerom slúžilo americké 37 mm delo M3 počas celej vojny na mnohých vozidlách a fungovalo presne tak, ako bolo navrhnuté.

Plne ilustrovaná publikácia je prvým úplným opisom vývoja a používania amerického 37 mm kanóna v druhej svetovej vojne.