Hodnotenie:
Kniha skúma spojenie medzi neurovedou a altruizmom a navrhuje teóriu, podľa ktorej je altruistické správanie vrodene podporované naším nervovým systémom. Ponúka poznatky o ľudskej empatii a altruizme, ale čelí kritike za nedostatok podstatných dôkazov a preceňovanie revolučnej povahy svojich tvrdení.
Výhody:Kniha poskytuje cenné poznatky o altruistickom správaní a empatii, napísané uznávaným neurológom. Tvrdí, že altruizmus je vrodený neurologický jav, a využíva prísny vedecký prístup, vďaka čomu je pre čitateľov prístupná a inšpiratívna.
Nevýhody:Kritici tvrdia, že dôkazy podporujúce teóriu altruistického mozgu sú nedostatočné, pričom niektorí navrhujú, aby sa namiesto toho označila ako hypotéza. Iní sa domnievajú, že autorka si pri spracovaní teórie príliš nárokuje dramatický význam, pričom zanedbáva aj význam vývojovej histórie a sociálneho kontextu pri vyjadrovaní altruizmu.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
Altruistic Brain: How We Are Naturally Good
Od počiatku zaznamenanej histórie zákony a náboženstvá stanovovali "pravidlá", ktoré definovali dobré správanie. Keď sa takýmito pravidlami riadime, pripisujeme nejakej vonkajšej autorite schopnosť určovať, ako sa máme správať. Dokonca aj anarchisti uznávajú existenciu voľby, či poslúchnuť, alebo nie, pretože nikto vážne nepochybuje o tom, že zdroj spoločenského poriadku spočíva v našich rozsiahlych etických systémoch. Diskusia sa sústredila len na to, čí systém je najlepší, pričom ani na okamih si nepredstavili, že by základom prosociálneho konania nebol zákon, náboženstvo alebo nejaká filozofická permutácia jedného z nich. Jediná odchýlka od tohto jednotného chápania ľudskej spoločnosti pochádza z behaviorálnych vied, ktoré uvádzajú rôzne biologické základy ľudskej dobroty. Ak necháme bokom staroveké aj relatívne moderné etické systémy, neurovedci, psychológovia a evoluční biológovia začali revolúciu, ktorá je hlbšia, než o akej kedy sníval ktorýkoľvek anarchista. Títo bádatelia v podstate tvrdia, že zdroj dobrého ľudského správania - dobrotivosti, ktorú spájame s najvyššími náboženskými učeniami - vychádza z našej fyzickej výbavy. Náš mozog, hormóny a gény doslova stelesňujú naše sociálne kompasy. V knihe Altruistický mozog renomovaný neurológ Donald Pfaff prináša najnovšie a najrozsiahlejšie argumenty na podporu tejto revolúcie a do najmenších detailov vysvetľuje, ako naša neuroanatomická štruktúra podporuje láskavosť voči iným.
Na rozdiel od všetkých ostatných štúdií v tejto oblasti "Altruistický mozog" syntetizuje všetky najdôležitejšie výskumy o tom, ako a prečo - na čisto fyzickej úrovni - ľudia súcitia jeden s druhým a reagujú altruisticky. Ukazuje, že ľudia sú "predurčení" na altruistické správanie v prvom rade tak, že spontánna láskavosť bez podnetov je naším štandardným správaním; takéto správanie je prirodzené bez ohľadu na náboženské alebo kultúrne determinanty. Dr. Pfaff na základe vlastného výskumu a výskumu niektorých najvýznamnejších svetových vedcov spája dobre známe mozgové mechanizmy do teórie, ktorá je zároveň nová, ale aj ľahko preukázateľná. Ďalej vysvetľuje, ako pomocou psychosociálnych prístupov, ktoré sú dnes už dobre známe, môžeme odstrániť prekážky, ktoré bránia prirodzeným altruistickým sklonom mozgu. Je to prvá kniha, ktorá nielen vysvetľuje, prečo sme prirodzene dobrí, ale aj navrhuje prostriedky, ako nás prinútiť správať sa čo najlepšie.
Altruistický mozog je povinným čítaním pre každého, kto chce pochopiť behaviorálnu revolúciu vo vede a prísľub, ktorý prináša preorientovanie spoločnosti na väčšiu spoluprácu.
