Alois Riegl Collected Essays
Alois Riegl bol rakúsky historik umenia a je považovaný za člena Viedenskej školy dejín umenia. Bol jednou z hlavných postáv pri vytváraní dejín umenia ako samostatnej akademickej disciplíny a jedným z najvplyvnejších predstaviteľov formalizmu.
V roku 1883 Riegl napísal dizertačnú prácu o románskom kostole svätého Jakuba v Regensburgu (rukopis sa stratil). V roku 1889 sa stal zamestnancom Rakúskeho múzea dekoratívnych umení (Institut für Österreichische Geschichtsforchung) a začal písať habilitačnú prácu Die Mittelalterliche Kalenderillustration, v ktorej skúmal helenistickú tradíciu v stredovekých kalendárnych rukopisoch. V roku 1886 nastúpil na kurátorskú prax v Rakúskom umelecko-priemyselnom múzeu, v roku 1887 vystriedal ďalšieho Thausingovho študenta Franza Wickhoffa a nasledujúcich desať rokov pracoval ako kurátor textilu v rakúskom múzeu.
Rieglove prvé dve knihy Altorientalische Teppiche a Stilfragen: V roku 1891 a 1893 vydal dve knihy: Grundlegungen zu einer Geschichte der Ornamentik. Už v týchto prvých knihách bol zrejmý jeho záujem o teóriu, ako aj interdisciplinárny pohľad na dejiny umenia. Stilfragen získal Rieglovi v roku 1894 mimoriadne miesto na Viedenskej univerzite.
Vo svojom záujme o bežné umelecké predmety - ktoré sa vtedy považovali za menšie umenie - pokračoval aj vo svojej ďalšej knihe Volkskunst, Hausfleiss und Hausindustrie (1894), v ktorej pri konštruovaní ich dejín využil ekonomickú teóriu. V rokoch 1894 a 1895 začal prednášať o barokovom umení, o období, ktoré sa ešte stále zväčša považovalo za dekadentné, čím (spolu s prácou Cornelia Gurlitta) zaviedol nové hodnotenie tohto slohového obdobia. Vo Viedni spolu s Wickhoffom vytvorili tzv.
(prvú) viedenskú školu umeleckohistorickej metódy. Viac informácií nájdete v Slovníku historikov umenia, arthistorians.info.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)