Alica a ja: Zážitok z Alice Springs

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 6 hlasoch.

Pôvodný názov:

Alice and Me: An Alice Springs Experience

Obsah knihy:

Prežil som v tejto krajine viac ako sedemdesiat rokov života, v rôznych obdobiach som stál chrbtom k Austrálii - v Seaforde, Scarborough, Townsville a Darwine - a na každom mieste som cítil, že krajina je za mnou ako ruka ochranného rodiča: obrovská, starobylá, divoká a nehostinná. Cítil som ostrý chlad vĺn na juhu, láskavé teplo v subtropických vodách, keď nad západnými oceánmi zahynuli žiarivé západy slnka, takmer cudziu osamelosť západných ostrovov s ich petroglyfickými skalami a vždy v pozadí horúci dych vnútrozemských púští, ktoré lapali po dychu, ale zároveň vábili. Niekoľko dní som sa stratený na koni túlal po Arnhemskej zemi a jedol som mullabungor (sladkovodné mušle), ktoré mi ukázali domorodci Ritarrngu z oblasti rieky Roper, žul som vodné stonky leknínov z billabongov, ako je Yallawarra, a ako privilegovaný cudzinec som sa pozeral na nadčasové jaskynné maľby Burrunjoru, kam sa kedy odvážil len máloktorý biely človek, ak vôbec nejaký. Potuloval som sa v exotických mestách - Hongkongu, Tokiu - a videl som, ako sa moja červenovlasá cudzosť odráža v očiach a tvárach iných kultúr, potom som sa vrátil do Sydney, aby som znova pocítil tú cudzosť uprostred mojich športom posadnutých, grogom opojených krajanov, ktorí len zriedkakedy čelili suchu, smädu, - alebo bojovali vo vojnách, ktoré neboli vojnami Anglicka alebo USA.

Videl som chudobných čínskych dedinčanov, ako obrábajú pásy dovezenej pôdy medzi železničnými traťami na pestovanie domácej zeleniny, a neskôr som sa čudoval, keď som letel nad neobmedzenými plochami nášho Severného teritória, ktoré nikto neobýva ani neobrába. Pochutnával som si na divokých melónoch pozdĺž rieky Wilton neďaleko juhozápadnej Arnhem Landu, kochal som sa divokým mangom, kokosovými orechmi a labkami na nádherných plážach severozápadného pobrežia Západnej Austrálie, lovil som veľké kraby na obed drôteným harpúnom v Arafurskom mori, pomáhal som maľovať telá mladých zasvätencov na posvätné koróby Yabuduruwa, pričom som na lepidlo používal cukor a vodu, chvostové chvosty divých husí, biely a červený okr a dokonca aj ľudskú krv. Hral som na didjeridu na vzdialených uliciach planéty, v koncertných sálach, školských a univerzitných posluchárňach, v televízii a rozhlase, dokonca aj v paláci, a videl som, ako sa jeho vibrácie energizujú v podivuhodných, pestrofarebných očiach davov, ktoré vôbec nevedeli o jeho pôvode vo Veľkej južnej krajine. Chúlil som sa pod plachtou v prívalových dažďoch bez jediného suchého kľúča na založenie táboráku a na severných plážach som sa preháňal s mojimi priateľmi z Milingimbi, Wynyamarrom a Ngulupanim, a celú noc som v spotenom tropickom vákuu rozháňal mozzies.

Na izolovanom severozápadnom brehu rieky som sa dotýkal kostí mužov, ktoré trčali z vyprahnutej červenej zeme, niektoré s dierami po guľkách v lebkách, zatiaľ čo cez jedno rameno sa týčila chátrajúca usadlosť prvých osadníkov, ktorí prišli skrotiť túto krajinu a sami boli skrotený beznádejou a bezvodou riekou. Šestnásť rokov som strávil na severozápade Západnej Austrálie ako redaktor novín, neustále som zápasil s dedinskou mentalitou, stúpajúcim egom malých mužov a krutou smrťou mojej ženy ďaleko od jej milovaných pennsylvánskych kopcov. Nakoniec som prestal cestovať ďaleko od mora, uprostred stredoaustrálskych púští, kde všetko túžilo po vode a čakalo na ňu dlhé a smädné mesiace.

Potom prišlo náhle prebudenie, pučanie spiacej buriny, šťavy života, ktoré sa prebúdzali v letargických gumovníkových stromoch, a divoké kvety, ktoré hýrili svojimi žiarivými farbami tam, kde kedysi bezvýhradne vládla smrť. A tak som prišiel do Alice Springs...