Hodnotenie:
Kniha „But for Birmingham“ podrobne opisuje birminghamské hnutie za občianske práva a jeho význam v období občianskych práv. Obsahuje rozsiahle citácie a postrehy rôznych osôb zapojených do týchto udalostí, ktoré zdôrazňujú vplyv boja za ľudské práva a dôstojnosť.
Výhody:Vysoko podrobná a dobre preskúmaná kniha poskytuje hlboký pohľad na birminghamské hnutie za občianske práva, obsahuje viaceré perspektívy, považuje sa za kľúčovú pre pochopenie konfliktu a odporúča sa ako povinné čítanie.
Nevýhody:V recenziách sa žiadna výslovne neuvádza.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
But for Birmingham: The Local and National Movements in the Civil Rights Struggle
Birmingham sa stal dejiskom niektorých z najdramatickejších a najdôležitejších momentov v histórii boja za občianske práva. V tomto živom rozprávaní Glenn Eskew sleduje vývoj nenásilných protestov v meste, pričom sa zameriava najmä na niekedy problematické prelínanie miestnych a národných hnutí.
Eskew opisuje meniacu sa tvár kampane za občianske práva v Birminghame, od politiky prispôsobovania sa, ktorú praktizovala černošská buržoázia v meste v 50. rokoch 20. storočia, až po prelomové použitie nenásilnej priamej akcie miestneho pastora Freda L. Shuttleswortha na spochybnenie segregácie koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia.
V roku 1963 sa národné hnutie v osobe Martina Luthera Kinga ml. obrátilo na Birmingham. Celonárodný rozruch, ktorý nasledoval po tom, ako policajný komisár Bull Connor použil proti demonštrantom psy a hasičské hadice, bol podnetom na prijatie prelomového zákona o občianskych právach z roku 1964.
Paradoxne však väčšie víťazstvo dosiahnuté v uliciach Birminghamu prinieslo len málo pre mnohých čiernych občanov mesta, tvrdí Eskew. Zrušenie protestných pochodov ešte pred dosiahnutím jasných úspechov zanechalo v Shuttlesworthovi pocit zrady, aj keď King vyhlásil, že dosiahol osobné víťazstvo. Afroameričania boli síce prijatí do vedenia mesta, ale spôsob, akým sa vykonávala moc - a pre koho - zostal v podstate nezmenený.
