Aquinas's Summa Theologiae and Eucharistic Sacrifice in the Early Modern Period
Táto kniha sa zameriava na dejiny recepcie výkladu Tomáša Akvinského o eucharistickej obete v šestnástom a na začiatku sedemnásteho storočia. Hoci obetný charakter Eucharistie bol predmetom záujmu teológov počas celých dejín Cirkvi, začiatkom šestnásteho storočia sa tejto téme venovala obnovená pozornosť, čiastočne kvôli sporom, ktoré vznikli medzi reformovanými a katolíckymi teológmi o vzťahu medzi eucharistickou liturgiou a Kristovou obetou na kríži. Má samotná eucharistická prítomnosť obetný charakter? Môžu sa aspekty liturgie alebo rozmery morálneho života považovať za obetu, a ak áno, akým spôsobom?
Vznik týchto a ďalších nových otázok v eucharistickej teológii na začiatku šestnásteho storočia sa zhodoval so zmenou v rámci teologickej praxe na univerzitách, ktoré začali zdôrazňovať Akvinského Summa theologiae ako štandardný text teologickej výučby namiesto Sentencií Petra Lombarda.
Vzhľadom na relatívne neskorý vzostup Summy ako textu komentára a poučenia, štúdium dejín recepcie Summy zapája vykladača do komplexnej textológie. Hoci je Summa sama produktom stredoveku, ako prijímaný text je v mnohých ohľadoch výtvorom raného novoveku. Interpretácia recepcie tohto textu si preto vyžaduje, aby sme brali do úvahy nielen Summu v jej pôvodnom prostredí, ale aj život toho istého textu, ako bol prijímaný v nových interpretačných kontextoch.