Hodnotenie:
V recenziách na knihu Ako nás Boh končí od Damerona sa vyzdvihuje zbierka, ktorá sa zaoberá zložitými témami, ako sú smrť, spiritualita, rodina a osobné skúsenosti. Čitatelia sa spočiatku obávali otvorene duchovného charakteru, ktorý naznačuje názov a úvodná báseň, no nakoniec zistili, že dielo sa ponára hlboko do ľudskej skúsenosti straty a túžby. Básne sa vyznačujú prístupnosťou a výzvou, pričom sa v nich prelínajú osobné a historické príbehy, čo v konečnom dôsledku skôr provokuje k zamysleniu nad spiritualitou, než aby ju priamo riešili.
Výhody:⬤ Básne šikovne provokujú k úvahám o spiritualite a osobných skúsenostiach súvisiacich so smrťou, rodinou a stratou.
⬤ Prechody medzi jednotlivými typmi básní a oddielmi sa opisujú ako ľahké a dobre prepracované.
⬤ Čitatelia ocenili jemnosť a formálnu kvalitu básní, najmä pantomímy, ktorá dodáva meditácii na témy hĺbku.
⬤ Zbierka je uznávaná za prístupnú a zároveň náročnú, vyhovujúcu rôznorodému básnickému vkusu.
⬤ Niektorých čitateľov môže odradiť počiatočný dojem otvorenej duchovnosti, kým si uvedomia, že básne skúmajú hlbšie ľudské témy.
⬤ Témy môžu byť ťažké a môžu vyvolávať nepríjemné pocity súvisiace so smrteľnosťou a stratou, čím sa môžu stať pre niektorých čitateľov menej príťažlivými.
⬤ Niekoľko básní je vnímaných ako odosobnené a viac symbolické, čo nemusí rezonovať s každým.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
How God Ends Us: Poems
D Lana R. A.
Dameronová hľadá odpovede na duchovné otázky vo svojej prvej zbierke básní Ako nás Boh končí, ktorú Elizabeth Alexanderová vybrala ako štvrtého víťaza výročnej ceny South Carolina Poetry Book Prize. Dameronovej poézia tvorí lyrický rozhovor so zlovestným a všemocným božstvom, ktoré ovláda všetky záležitosti živej zeme vrátane smrti a deštrukcie. Básnikovo uvedomenie si šírky tejto moci pod božskou jurisdikciou ju striedavo poháňa k hnevu, smútku, oslave, a dokonca aj k radosti.
V básňach Dameronová skúma zásadné, večné otázky, ktoré symbolizujú prírodné katastrofy, rodinné boje, rasizmus a skúsenosti z ciest do zahraničia, od osobných cez kolektívne až po imaginárne dejiny. Hoci sa autorka dopracúva k záverom, ktoré nemožno odhaliť, jej skúmania ukazujú tvorivý akt poézie ako zdroj útechy a riešenia.