Hodnotenie:
Kniha kritizuje prístup Federálneho rezervného systému k meraniu peňažnej zásoby pomocou jednoduchého súhrnného ukazovateľa a tvrdí, že táto metóda je od základu chybná. Obhajuje metódu Divisia Aggregate, ktorá zohľadňuje rôzne stupne likvidity medzi peňažnými aktívami. Autor Barnett poskytuje dobre štruktúrované rozprávanie, ktoré spája historický kontext s matematickou presnosťou, čím sprístupňuje zložitú štatistiku širokej verejnosti a zároveň oslovuje aj pokročilejších čitateľov.
Výhody:⬤ Kniha ponúka presvedčivú kritiku menových opatrení Federálneho rezervného systému a navrhuje presnejšiu alternatívu.
⬤ Úspešne rozoberá zložité štatistické pojmy, čím ich sprístupňuje aj tým, ktorí nemajú silné zázemie v oblasti štatistiky alebo ekonómie.
⬤ Pútavý štýl písania so zaujímavými anekdotami a príbehmi súvisiacimi s menovou politikou.
⬤ Od niektorých čitateľov získava priaznivé hodnotenia za užitočnosť vo výskume a jasný výklad.
⬤ Niektorí čitatelia považujú autora za príliš autoreferenčného, čo vedie k nudnému čítaniu.
⬤ Kniha môže odbočovať do technických oblastí, ktoré by mohli byť náročné pre tých, ktorí nemajú záujem o hĺbkové matematické diskusie.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
Getting It Wrong: How Faulty Monetary Statistics Undermine the Fed, the Financial System, and the Economy
Popredný ekonóm tvrdí, že nedávna finančná kríza nebola spôsobená zlyhaním hlavného prúdu ekonómie, ale poškodenými menovými údajmi vytvorenými bez ohľadu na ekonómiu.
Vina za nedávnu finančnú krízu a následnú recesiu sa bežne pripisuje všetkým, od firiem z Wall Street až po jednotlivých majiteľov domov. Vo všeobecnosti sa tvrdilo, že krízu a recesiu spôsobila "chamtivosť" a zlyhanie hlavného prúdu ekonómie. Popredný ekonóm William Barnett v knihe Getting It Wrong namiesto toho tvrdí, že sa príliš málo využívali relevantné ekonomické poznatky, najmä z literatúry o ekonomickom meraní. Barnett tvrdí, že s tým, ako sa finančné nástroje stávali zložitejšími, vzorce na agregáciu jednoduchých súčtov, ktoré používali centrálne banky vrátane amerického Federálneho rezervného systému, sa stali zastaranými. Namiesto toho bolo potrebné výrazne zvýšiť verejnú dostupnosť údajov o najlepších postupoch. Domácnosti, firmy a vlády, ktoré nemali potrebné informácie, nesprávne vyhodnotili systémové riziko a výrazne zvýšili svoje pákové efekty a rizikové aktivity. Barnett tvrdí, že lepšie finančné údaje mohli upozorniť na nesprávne vnímanie a zabrániť chybným hodnoteniam systémového rizika.
Ak centrálna banka nemá k dispozícii rozsiahle informácie o najlepších postupoch, môže zvýšená regulácia obmedziť nepriaznivé dôsledky zle informovaných rozhodnutí. Namiesto toho došlo k deregulácii. Výsledkom bola podľa Barnetta najhoršia toxická kombinácia: rastúca zložitosť finančných nástrojov, nedostatočné a nekvalitné údaje a klesajúca regulácia.
Po prístupnom rozprávaní o hlbokých príčinách krízy a dlhej histórii súkromných a verejných chýb Barnett uvádza technické prílohy, ktoré obsahujú matematickú analýzu podporujúcu jeho argumenty.
